Vlci z Cally

Táto časť má vyše 600 strán, ale prečítala som ju naozaj rýchlo. Dej bol opäť napínavý a rýchlo ubiehal. Všetky postavy sú sympatické, jak tie hlavné, tak aj tie vedľajšie, hlavne otec Callahan s ktorým sme sa mohli stretnúť už v knihe Prokletí Salemu (musím si to znova prečítať). Čo ma trošku mrzelo je to, že v podstate celú knihu sa rozpráva o vlkoch a bitka s nimi je potom iba na pár strán. To v konečnom dôsledku až tak nevadí, pretože aj zvyšný dej je zaujímavý, len podľa názvu som to čakala trošku dlhšie. Tiež mi trošku vadilo, že King svojím postavám stále „nakladá“ – nielen, že musia doputovať k Temnej veži, čo zjavne nie je až také jednoduché, ale stále im pribúdajú aj nejaké osobné problémy, hlavne chudinke Susannah. Ináč sa mi veľmi páčilo Callahanovo rozprávanie a vlastne aj celá kniha a neviem sa dočkať ďalšej časti.

Ďalší diel Temnej veže, ktorý ma priam premiestnil k našim pištoľníkom. Veľmi som si obľúbila mestečko, ktoré pištoľníci ochránili pred vlkmi, tú atmosféru pri uvítacej oslave som cítila až v kostiach, hádzanie nebezpečnými taniermi (čožee?? ) bol úžasný nápad, skoro som to doma aj skúsila :D, avšak malý nedostatok vidím v asi trojstranovej bitke s vlkmi, po ktorej som si povedala: ,,Tak kvôli tomuto sa takto volá tento diel?" a ,,To je všetko?". Mohlo sa to volať aj po ruži alebo čo ja viem, tá mi prišla v celom príbehu dôležitejšia. Každopádne, knihu som zhltla tak ako všetky doteraz. Nebola v nej pasáž pri ktorej by som sa nudila alebo ju nebodaj preskočila.