Vlci z Cally

Táto časť má vyše 600 strán, ale prečítala som ju naozaj rýchlo. Dej bol opäť napínavý a rýchlo ubiehal. Všetky postavy sú sympatické, jak tie hlavné, tak aj tie vedľajšie, hlavne otec Callahan s ktorým sme sa mohli stretnúť už v knihe Prokletí Salemu (musím si to znova prečítať). Čo ma trošku mrzelo je to, že v podstate celú knihu sa rozpráva o vlkoch a bitka s nimi je potom iba na pár strán. To v konečnom dôsledku až tak nevadí, pretože aj zvyšný dej je zaujímavý, len podľa názvu som to čakala trošku dlhšie. Tiež mi trošku vadilo, že King svojím postavám stále „nakladá“ – nielen, že musia doputovať k Temnej veži, čo zjavne nie je až také jednoduché, ale stále im pribúdajú aj nejaké osobné problémy, hlavne chudinke Susannah. Ináč sa mi veľmi páčilo Callahanovo rozprávanie a vlastne aj celá kniha a neviem sa dočkať ďalšej časti.

Pocital jsem a je to moje 30 kniha od Kinga, co jsem docetl celou. Zacal jsem ji cist hned po Carodeji a skle, ktery se mi moc libil. Vlky jsem mel rozectene asi dva nebo tri roky, protoze me zas tolik nebavili. King tu na vsechno jde spoustou odbocek a dej se dost vlece. Casto jsem se musel do cteni nutit, ale chci sagu docist a vlastne se nejvic tesim na Temnou vez. Zpev Susanach je nastesti kratky, tak mi to snad nebude trvat tak dlouho. A ten konec Vlku je tam opravdu jen proto aby tam byl.