Podle mne má tato akniha zbytečné dlouhé pasáže. Mladí studenti studující na vysoké škole jsou ovlivněny náhlou sebevraždou jedno z nich. Najednou se hlavní postavy ocitnou v prázdné bublině a hledají smysl života. Moc mne to nebavilo, hodně jsem přeskakovala. Nicotu a ztrátu řeší nezávazným sexem, pitím..... Každá ztráta blízké osoby bolí, kdo je silný najde si další životní smysl, své poslání, kdo je slabý může pomoci odborná pomoc. Konec knihy mě překvapil. Kniha je jako podzimní počasí.....

Cieľová skupina tejto knihy nie som, z tohto typu príbehov som vyrástol, keď som mal cca dvadsaťpäť a problémy dospievania a hľadania samého seba sú mi ukradnuté. Nie som ani (bez)nádejne zamilovaný, ani zamindrákovaný, ani osamelý, ani nemám okolo dvadsať, ani ... ani. A preto sa na príbeh pozerám inou optikou. Ako citlivý cynik knihu považujem za fajn čítanie pre tých, ktorým v živote ublížil buď sám život alebo niekto. Okej, tiež som si prešiel obdobím bolestného rozchodu a zžieravej lásky, ale aby som kvôli tomu vyšiloval, tak to nie. Midori nie je nič iné, len bezcitná manipulátorka, ktorú zaujímajú iba vlastné problémy a hromozvod (prenesenie svojich problémov) nachádza v promiskuitnom slabochovi menom Tóru, neschopnom nadviazať normálny vzťah. Okrem toho ma autor tak trochu urazil názvom knihy a ústredným motívom, ktorý si nehanebne požičal od Lennona - John vedel o čom v piesni spieva, je to jeho text. A tie mizerné paralely medzi menami Yoko a Naoko, čudujem sa, že Tóru sa volá Tóru a nie Joh-ru. Žiadna veľká literatúra to nie je - obsahovo, štýlom, ani bohatstvom použitej slovnej zásoby, pána Murakamiho, prihliadnuc ku kvalite tohto diela, považujem za priemerného spisovateľa. Nič to, idem si spraviť chuť knihou Posledné Interview: John Lennon and Yoko Ono, to je originál, nie Murakamiho plagiát.