Miroslav Pech má rád svoje postavy (čo fakt u spisovateľov nie je žiadna samozrejmosť), vie písať realistické dialógy, neotravuje čitateľa zbytočnou omáčkou a orientuje sa v ľuďoch, ich psychike a uveriteľných vzťahoch. Tie 4* sú síce s jemne prižmúreným okom, ale ak vezmeme do úvahy všetky hore spomenuté veci, asi by nebolo fér dať Rytířovi „len“ 3*. A ešte je tu jedna vec: šialený, ale v konečnom dôsledku chytľavý žánrový mix. Rytíř zarazí každého, kto má rád „čisté“ žánre. Toto je totiž všetko možné, len nie čisté. Je to ako keby niekto zmixoval Hľadá sa Salome s Whitleym Strieberom (Billy), pridal štipku Kinga, za hrsť Bukowského, kilo Arnolda Schwarzeneggera, konverzačnú vzťahovú melodrámu a aby toho nebolo málo, tak ešte osemdesiatkové a deväťdesiatkové filmy, v ktorých sa chlapec prevtelený do dospeláka resp. cudzinec z diametrálne odlišného prostredia ocitol v modernom meste a podľa toho to vyzeralo (Krokodíl Dundee, Highlander, Veľký, Starman, He-Man, Pán zverov 2: Cez portál času). Poviete si, že taký kolotoč nemôže fungovať. Lenže vďaka hore spomenutým veciam môže. Prekvapivo skoro vôbec nevadí, že v jednej kapitole čítate mrazivý hororový psychotriler o únosoch detí, potom komédiu (pani v parku), potom clivebarkerovčinu (finále) a následne doják (koncovka). Občas to Miroslav berie zbytočne z rýchlika (taký ten klasický uponáhľaný akčný finiš, kedy lietajú končatiny vzduchom ako keby opisoval poletovanie popkornu na panvici). Kebyže chcem ísť po detailoch, tak by som spomenul, že absencia EČV je síce pekná vec, ale identita vozidla sa pravdaže dá zistiť najmä na základe VIN čísla. Ale ja dnes detailista byť nechcem. Oceňujem budovanie univerza (ako Dítě tmy, i Rytíř sa odohráva v Kamenných Stromoch). Každopádne, naďalej mám od Miroslava najradšej horory a budem dúfať, že sa k nim čím skôr vráti.

Jestli u nás někdo umí přebíhat mezi žánry, je to Míra Pech. Mám rád jeho existenciální romány, mám rád jeho horrory a bavilo mě i tohle jeho městské fantasy s příměsí horroru. Nevím, jestli to vyzní tak, jak to myslím, ale ta kniha je hrozně milá. Cítil jsem z ní to, co, naneštěstí, necítím u fantasy obecně, snad proto ho nějak nemusím. Ale vím, že jsou knihy tohoto žánru, které stojí za to. A Pech je umí napsat.