Kniha, ktorá mi po dlhom čase skutočne ulahodila, a to som jej približne päť rokov odolával, tak dlho stále neprečítaná na poličke v knižnici. Totiž, predtým som od Gaimana prečítal tri knihy a nesadli mi, celkový dojem z nich bol taký nijaký. Lenže kniha trpezlivo čakala, až príde jej čas a ja ... ja som jej čaru v podstate bez odporu podľahol. Celkovo mám z knihy dojem, akoby ju napísal niekto iný, než Gaiman alebo Gaiman napísal túto knihu a tie tri, ktoré som čítal predtým, napísal niekto iný. Ono je to v podstate fuk, pretože si ma príbeh Tieňa úplne podmanil - od prvej stánky po poslednú a už teraz sa teším na to, keď sa k jeho príbehu o niekoľko rokov opäť vrátim. Napriek tomu, že budem vedieť, do čoho idem, to bude stáť za to - pretože táto kniha je nefalšovaná road story. Skrátka a dobre, táto kniha je u mňa jednou z adeptiek na pomyselný súkromný piedestál výbornej literatúry, hoci je to fantasy. A ešte niečo, o dej v tejto knihe vôbec nejde, je len potrebnou kulisou na to, aby sme zistili, že americkí bohovia neexistujú, a že sú to naši bohovia európsky.

Ja mam Gaimana rada. Napriek tomu, ze pise fantasy, su jeho knihy, pre mna absolutne prirodzene a hlavne uveritelne. Dialogy jeho postav mi nikdy nepripadaju trapne ci zbytočne honosne. Mnohí fantasy autori sa podla mna zbytocne vyžívajú v dlhych honosnych dialógoch ci skor by som mohla povedat, ze v monologoch. Gaimanove postavy su ako obycajni ludia, ktorych denne stretavame. Okrem toho, neplytva slovami na opisy a aj napriek tomu, si dokazem predstavit scenu.