Žoldnéř 14. Poslední den

Ubehlo to. Končí sa jedna éra. Nielen éra nových Žoldnéřov, ale tiež moja éra písania knižných a komiksových recenzií. Naplno ju plus-mínus odpálil práve prvý Žoldnéř. Teraz je tu Žoldnéř posledný a s ním aj moja rozlúčka s recenziami, prevažne z dôvodu, aby som mal čas a energiu na svoju vlastnú tvorbu. Posledný diel legendárnej série Žoldnéř ale vlastne zas až tak posledný v skutočnosti nie je. Tým bola trinástka. Album č. 14 nie je klasický komiks. Je to ilustrovaná kniha. Definitívne posledné (ehm) dopovedanie osudov bezmenného (!) žoldniera. Kniha je jednak masívne ilustrovaná 24 celostranovými nádhernými kresbami a jednak na konci sa predsa len krátky komiks nachádza. Čo sa mňam týka, chcem Žoldnéře čítať ako komiks, nie ako beletriu, ale dá sa to zvládnuť a vďaka vysokému počtu kresieb to azda stále ako-tak napĺňa charakteristiku komiksu (a keď nie, svet sa nezrúti). Text som pretrpel (s výnimkou peknej koncovky, ktorá svet Žoldnéře – konečne? – zasadzuje do širšieho vesmírneho konceptu, ale viac mlčím) a obrázkami som sa kochal. Asi to nie je najväčšia pochvala na svete, ale tak to bolo. Tak či onak je finálny Žoldnéř povinnosť pre fanúšika, hoc je to skôr len akýsi dodatok, bez ktorého by sme sa síce zaobišli, ale i tak sme sa radi so Žoldnéřom stretli ešte raz. Posledný. Bola to skvelá jazda (let?), ale každá cesta má svoj koniec. Ďakujeme, pán Segrelles.