Zaklínač VII. Paní jezera

"Něco skončilo... Něco začíná." Sapkowski je spisovateľský génius! Doteraz som pri čítaní žiadnej knihy nemal toľkokrát slzy v očiach ako práve teraz. Pani Jazera je oveľa viac než iba dôstojným zakončením celej Zaklínačskej ságy celý čas nás sprevádza dynamickým príbehom, ktorý sa ľahko vyrovná tomu najlepšiemu z tejto série a v závere rozpúta obrovské emocionálne tornádo práve vtedy, keď to čitateľ najmenej očakáva. Jediná vec, ktorú by som tejto časti vytkol je mierne nezáživný úvod s Ciri vo svete elfov, ale hneď potom sa táto kniha rozbehne na plné obrátky a ani na moment nespomalí (dokonca som tam nenašiel ani jedno hluché miesto!). Pasáž priamo z boja, ktorá sa prelína s vojenskou ošetrovňou je výborne napísaná a aj keď v nej autor skáče medzi dvomi dejovými linkami, tak je prehľadná a pútavá. Hneď po nej už príde vyvrcholenie celej série vo Vilgefortzovom hrade a spolu s ním prichádzajú na rad aj prvé úmrtia pri Milwinej smrti som mal slzy na krajíčku, ale Cahyrov a Regisov osud ma tiež veľmi dostali. Boj medzi Ciri a Bonhartom je tiež skvostne napísaný, prehrával sa mi pred očami a úplne ma odtrhol od reality, v ktorej som knihu čítal... A absolútne finále... O tom si dovolím povedať, že je tým najlepším, čo som kedy čítal. Potoky krvi a zaslepený dav vo mne vyvolali úplne všetky druhy emócií (okrem radosti) a Geraltova smrť, ktorá po nich nasledovala bola nekompromisným klincom, ktorý zasadil tú najsilnejšiu ranu. Nemusela byť nijaká epická a ani veľkolepá, stačilo, že bola jednoduchá a nesmierne úderná ani raz sa mi pri čítaní nestalo, že by som toľko plakal, naozaj sa mi s Geraltom nechcelo lúčiť... A hneď na to nasledovala Yennefer, ktorej osud ma tiež bodol priamo do srdca. Pán Sapkowski, klobúk dole za to, že ste u mňa dokázali to, čo sa doteraz žiadnej inej knihe nepodarilo, už iba kvôli tomu musím dať finálnej časti Zaklínača minimálne 100 %. K tejto sérii sa určite ešte niekedy vrátim, naozaj sa s ňou nechcem rozlúčiť...

Spoiler : Asi půjdu trochu proti proudu, ale tady už to autor celkem překombinoval. Nemám nic proti cestování svérami. Mám rád když ze začátku zmatené a nepochopitelné kapitoly neznámých lidí začnou ke konci knihy dávat smysl a v poslední stránce vše zapadne.... což bohužel se tady nestalo. Nimue která nevím proč a nevím jak pomohla Ciri. Blecha, u které bylo řečeno že změní dějiny...a jediné co bylo řečeno, že způsobila par mrtvých, kteří nějak neovlivnili děj ( čekal jsem, že vymře na mor Emhyrovo vojsko nebo tak něco) atd. Body navíc mělo pochopení věštby Ciri v Kaer Morhen. Konec Ciri bych ještě bral, ale Geralt a Yennefer? Konce, které se dají pochopit všelijak opravdu nesnáším. Vždy mám pocit že autor nevěděl co s tím, tak to napsal aby se vlk nažral a koza zůstala celá... Taky mě trochu mrzelo vybití Geraltovy skupiny během pár stránek, sice se to dalo čekat, ale kdyby se u táboráku za vití kdo ví čeho objevil Cahir nebo Regis, hned by to trochu zlepšilo konec knihy. Takhle byly pocity po dočtení této velkolepé série ne zrovna pozitivní. Mohlo to být určitě horší konec, o tom žádná. Ale kdo vlastně skončil šťastně, tak jak chtěl? Řekl bych, že nikdo... Možná je to škoda, ne?