V tieni mafie II

Neodbytne sa mi vnucujú spomienky na Pišťankove Rivers a jeho grázlov. Keď sme sa začiatkom 90. rokov z nich rehlili, to sme ešte netušili, že Rácz and co. sú vlastne amatérskymi zakladateľmi oveľa silnejších, brutálnejších a sofistikovanejších foriem násilia, nátlaku a zločinov, ktoré na konci a prelome storočia ovládnu Slovensko. Povedať, že to mal Karika ľahké, by bolo voči nemu neúctivé, ale predsa treba - s povzdychom - priznať, že tému a jej spracovanie mu priamo vnukla realita, takže si nemusel celú knihu vymýšľať; pre viaceré epizódy knihy stačilo len spracovať články z dobových novín a vybrať vhodné citácie z autentických politických prejavov. I tie neverejné prejavy má dobre odpočúvané, úplne som tých krkáčov „počula“. Viaceré drastické zločinecké a sexuálne scény sú naozaj veľmi drastické, a možno až veľmi, veľmi nadsadené, ale mechanizmus prerastania zločinu do verejnej správy, jeho motiváciu a prejavy, ich vzájomnú podmienenú spätosť, opísal skutočne vierohodne. Na mnohých miestach knihy to dal vyžrať svojim spoluobčanom, tým ľahostajným „divákom televíznych reality show“, ktorí zalezení nečinne roky sledovali, ako im zopár gaunerov pred očami a v priamom prenose rozkráda štát, mesto, obec, morálne ničí genofond národa, a ešte im aj k tomu tlieskali. Knihu symbolicky rámujú návštevy protagonistov príbehu u Bábkara, duchovného otca celého toho svinstva, ktoré zachvátilo celú krajinu a bude ju ešte roky prenasledovať. A tu som si znova spomenula na Pišťanka - zatiaľ čo on si s dotyčným v niekoľkých knihách Skaziek vybavoval účty milo, prívetivo - so sarkastickým výsmechom, Karika pritvrdil. Veľký Mufty sa iste dobre rehoce. V dejinách literatúry existujú príklady, kedy literárne dielo otvorilo ľuďom oči a priamo či nepriamo vyvolalo spoločenskú zmenu. Žiaľ, Karikova kniha tento potenciál nemá, pretože ju pravdepodobne s rovnakým gustom čítajú aj tí, o ktorých píše. (V románe Bludné hviezdy Š. Alejchema sa opakovane vyskytujú ako milá, dôverná nadávka slová „frasová karika“. Vôbec nič som si pod tým nedokázala predstaviť, než som spoznala tohoto autora - naňho fakt sedia :=)

Opět skvělé, jako první část. Na začatku knihy se vracíme na konec předešlé. Opravdu hodně zvratů a konec i trochu nadějný pro Michala se Sofinkou.

Než sa Zem stihla raz otočiť, bolo dočítané. Nedalo sa inak. Dynamika deja, psychológia postáv, opis spôsobu, akým vnímajú protagonisti príbehu realitu života a maličkého sveta okolo seba – to všetko ma doslova pohltilo a na niekoľko hodín pripútalo k tejto knihe. Ešte dlho po jej prečítaní som musel o tom všetkom premýšľať. Niektorí možno budú autorovi vyčítať brutalitu, prílišný naturalizmus v opisoch niektorých scén (niektoré stránky sú skutočne iba pre otrlejšie povahy), tiež hojnosť hrubého výraziva, no títo, ak odmietajú vidieť realitu života a sveta, v ktorom žijeme, nech nabudúce siahnu radšej po dobrodružnej literatúre pre mládež alebo po červenej knižnici a nie po thrilleri z dnešnej (postkomunistickej) „veselej“ slovenskej reality. Treba ale tiež povedať, že Karikovi sa darí pomenúvať veci také, aké sú. Teda dobro je dobro a zlo je zlo. To, že opisuje najmä to druhé, je iba logický dôsledok výberu témy. Tu by som chcel ešte upozorniť, že autor nepredkladá akési múdre poučky o svete a o tom, ako to v ňom chodí, ale opisuje vnímanie sveta očami viac či menej vyšinutých (a tým nemyslím len Zubáča alebo Labu) jedincov. Preto by určite nebolo dobré stotožňovať sa s bezbrehým cynizmom, ktorým je kniha presiaknutá. Je to cynizmus postáv, z ktorých takmer žiadna nie je duševne vyrovnaná a normálna.

Neodbytne sa mi vnucujú spomienky na Pišťankove Rivers a jeho grázlov. Keď sme sa začiatkom 90. rokov z nich rehlili, to sme ešte netušili, že Rácz and co. sú vlastne amatérskymi zakladateľmi oveľa silnejších, brutálnejších a sofistikovanejších foriem násilia, nátlaku a zločinov, ktoré na konci a prelome storočia ovládnu Slovensko. Povedať, že to mal Karika ľahké, by bolo voči nemu neúctivé, ale predsa treba - s povzdychom - priznať, že tému a jej spracovanie mu priamo vnukla realita, takže si nemusel celú knihu vymýšľať; pre viaceré epizódy knihy stačilo len spracovať články z dobových novín a vybrať vhodné citácie z autentických politických prejavov. I tie neverejné prejavy má dobre odpočúvané, úplne som tých krkáčov „počula“. Viaceré drastické zločinecké a sexuálne scény sú naozaj veľmi drastické, a možno až veľmi, veľmi nadsadené, ale mechanizmus prerastania zločinu do verejnej správy, jeho motiváciu a prejavy, ich vzájomnú podmienenú spätosť, opísal skutočne vierohodne. Na mnohých miestach knihy to dal vyžrať svojim spoluobčanom, tým ľahostajným „divákom televíznych reality show“, ktorí zalezení nečinne roky sledovali, ako im zopár gaunerov pred očami a v priamom prenose rozkráda štát, mesto, obec, morálne ničí genofond národa, a ešte im aj k tomu tlieskali. Knihu symbolicky rámujú návštevy protagonistov príbehu u Bábkara, duchovného otca celého toho svinstva, ktoré zachvátilo celú krajinu a bude ju ešte roky prenasledovať. A tu som si znova spomenula na Pišťanka - zatiaľ čo on si s dotyčným v niekoľkých knihách Skaziek vybavoval účty milo, prívetivo - so sarkastickým výsmechom, Karika pritvrdil. Veľký Mufty sa iste dobre rehoce. V dejinách literatúry existujú príklady, kedy literárne dielo otvorilo ľuďom oči a priamo či nepriamo vyvolalo spoločenskú zmenu. Žiaľ, Karikova kniha tento potenciál nemá, pretože ju pravdepodobne s rovnakým gustom čítajú aj tí, o ktorých píše. (V románe Bludné hviezdy Š. Alejchema sa opakovane vyskytujú ako milá, dôverná nadávka slová „frasová karika“. Vôbec nič som si pod tým nedokázala predstaviť, než som spoznala tohoto autora - naňho fakt sedia :=)

Audiokniha. Po prvním díle jsem si musel poslechnout i ten druhý. Nedal mi to. I kdyz první díl se mi líbil o něco víc, plný počet hvězd dávám i tady. Rozhodně doporučuji.