Čierny rok

„Veľkolepá kriminálna dráma s prvkami trileru…“, ako sa píše v anotácii, je veľkolepá akurát tak počtom stránok, ale inak je to (aspoň pre mňa) najslabšia časť – z dnes už naozaj rozsiahlej – ságy o ružomberskej mafii, prostredníctvom ktorej Karika „karikuje“ dianie viditeľné aj zákulisné na Slovensku rokov deväťdesiatych a prvých rokov nového milénia. Napriek tomu stále stojí za prečítanie (starším, aby si pripomenuli a tým mladším, aby pochopili). Gradácia deja dobrá, tempo – kvôli pohľadu viacerých postáv – kolísavé. Osobne mi najviac vadila dejová linka s Dominikom, kde popisy toho, čo sa odohrávalo v jeho sfetovanom mozgu, dosť brzdili spád deja. A tiež Alexandrovo občasné mystické blúznenie. Na druhej strane psychické procesy, či skôr prepínanie, v hlave Bobovej by boli až humorné, nebyť vedomia toho, že stretnúť takého „mysliteľa“ v reálnom živote je učinená tragédia, ktorá nemusí ostať iba metaforou. Inak je kniha doplnením skladačky, začínajúcej Čiernou hrou a končiacej Nepriateľom štátu. Som zvedavý, či je to už všetko, alebo autor ešte nájde priestor pre vtesnanie nejakého ďalšieho dielu.

Všemu tomu svinstvu, které Jozef Karika tak dobře popsal v románu Čierna hra, zdaleka není konec. Naopak, ještě jsme se nedostali na dno žumpy, ve kterou se v devadesátých letech proměnila městská zastupitelstva, finanční skupiny, stranické sekretariáty, tajné služby i nejvyšší vládní kruhy. Čierny rok je opět výborně napsaný, dokonale vtáhne do děje, který se odvíjí v několika rovinách a tentokrát není tolik rozkouskovaný. Rytmus knihy místy zpomalí filosoficko-historické vsuvky, které dokreslují pozadí příběhu a nepůsobí rušivě. Opět nelze než pochválit autenticitu knihy. Rád bych věřil, že popisované brutální mafiánské praktiky, špína a korupce ve všech patrech politiky, jsou čistě jen fabulací. Nicméně všichni dobře víme, že nějak takhle se všechno mohlo odehrávat. Autor navíc prokazuje velmi dobrou znalost prostředí a příběh je tak podpořen spoustou místních a historických detailů. V knize jsou precizně popsány některé stránky vývoje a průběhu mečiarismu. Ano, je tam sex, je tam dokonce i násilí, ale hlavně je tam skutečný život, jak se v divokých devadesátkách odehrával.

Ťažko opísateľný zážitok. Po úspešnej knihe s názvom Čierna Hra - Vláda Mafie sa Jozef Karika pustil do pokračovania dobrodružstiev skupiny postáv, ktoré sa v divokých 90. rokoch snažia prísť ku šťastiu pokútnou cestou. Je až s podivom, koľko dobových reálií tu autor umiestnil. Ku slovu sa tu dostanú privatizérské čachry, mafiánske vojny a popravy, ktoré sa skutočne udiali i vtedajšia dusná atmosféra Mečiarizmu (či v tomto prípade skôr Kardišizmu) a neistá budúcnosť Slovenska pred voľbami v roku 1998. Nechýba ani ukážka dobovej, až do očí bijúcej korupcie a krkolomným snahám Mečiarovcov udržať sa u moci. Autor tu ani na malú chvíľu rozprávačsky nezlyháva a hustí do čítateľa jednu napínavú scénu za druhou. Po minulej knihe som očakával násilné a krvavé scénky, ale že sa s nimi tentoraz autor až tak pohraje, to som rozhodne nečakal. Pravé inferno prichádza na záver, kedy už tých násilných a nechutných scén príde také množstvo, že je to až za hranicou. Za všetko môžem spomenúť (drobný spoiler) scénu s montážnou penou. Vojna Mafie je nielen veľmi drsná ukážka ťažkej doby 90. rokov, ale zároveň plnohodnotnou gangsterkou, ktorá sa mi javí ako veľmi potrebné memento toho, v čom sme žili, respektíve v menšom merítku aj stále žijeme. Nenapadlo mňa, že sa toho niekedy dočkám a že to niekedy v svojom komentári napíšem, ale Jožovi Karikovi sa s veľkou pravdepodobnosťou podarilo darovať slovenskej literatúre nášho vlastného Godfathera. Za mňa obrovská spokojnosť a zároveň si poznačujem, že slovenská literárna obec má medzi sebou veľmi talentovaného autora. Volá sa Jozef Karika.

„Veľkolepá kriminálna dráma s prvkami trileru…“, ako sa píše v anotácii, je veľkolepá akurát tak počtom stránok, ale inak je to (aspoň pre mňa) najslabšia časť – z dnes už naozaj rozsiahlej – ságy o ružomberskej mafii, prostredníctvom ktorej Karika „karikuje“ dianie viditeľné aj zákulisné na Slovensku rokov deväťdesiatych a prvých rokov nového milénia. Napriek tomu stále stojí za prečítanie (starším, aby si pripomenuli a tým mladším, aby pochopili). Gradácia deja dobrá, tempo – kvôli pohľadu viacerých postáv – kolísavé. Osobne mi najviac vadila dejová linka s Dominikom, kde popisy toho, čo sa odohrávalo v jeho sfetovanom mozgu, dosť brzdili spád deja. A tiež Alexandrovo občasné mystické blúznenie. Na druhej strane psychické procesy, či skôr prepínanie, v hlave Bobovej by boli až humorné, nebyť vedomia toho, že stretnúť takého „mysliteľa“ v reálnom živote je učinená tragédia, ktorá nemusí ostať iba metaforou. Inak je kniha doplnením skladačky, začínajúcej Čiernou hrou a končiacej Nepriateľom štátu. Som zvedavý, či je to už všetko, alebo autor ešte nájde priestor pre vtesnanie nejakého ďalšieho dielu.

Všemu tomu svinstvu, které Jozef Karika tak dobře popsal v románu Čierna hra, zdaleka není konec. Naopak, ještě jsme se nedostali na dno žumpy, ve kterou se v devadesátých letech proměnila městská zastupitelstva, finanční skupiny, stranické sekretariáty, tajné služby i nejvyšší vládní kruhy. Čierny rok je opět výborně napsaný, dokonale vtáhne do děje, který se odvíjí v několika rovinách a tentokrát není tolik rozkouskovaný. Rytmus knihy místy zpomalí filosoficko-historické vsuvky, které dokreslují pozadí příběhu a nepůsobí rušivě. Opět nelze než pochválit autenticitu knihy. Rád bych věřil, že popisované brutální mafiánské praktiky, špína a korupce ve všech patrech politiky, jsou čistě jen fabulací. Nicméně všichni dobře víme, že nějak takhle se všechno mohlo odehrávat. Autor navíc prokazuje velmi dobrou znalost prostředí a příběh je tak podpořen spoustou místních a historických detailů. V knize jsou precizně popsány některé stránky vývoje a průběhu mečiarismu. Ano, je tam sex, je tam dokonce i násilí, ale hlavně je tam skutečný život, jak se v divokých devadesátkách odehrával.