Příběhy z Ďáblova hřbetu

Pokračování Ďáblova hřbetu jede ve stejném stylu jako první díl, akorát s tím rozdílem, že zde se jedná o povídky a ne o ucelený příběh. Povídky jsou od pravěku až do současnosti. Moc hororové to není, ale čtivé to je. Pěkný výlet na pomezí Moravy a Slovenska – Javořinu.

Je jeden príbeh z danej lokality lepší alebo je lepšie mať širší a väčší časový rámec mnohých mýtov a legiend ? Dokázal Ivan Kučera naplno využiť jeho autorský čin o legende tzv. kozích ľuďoch vo viacerých poviedkách ? A ako je na tom jeho povestná surová atmosféra s temným folk hororom zo slovenských resp. moravsko - slovenských lesov ? Alebo...Keď sa znepokojujúci folklór stane svedkom ľudských dejín Slovenský autor Ivan Kučera sa vo svojej knihe Příběhy z Ďáblova hřbetu (vydanej vo českom vydavateľstve Golden Dog) vracia do dôverne známeho prostredia podjavorinského kraja. Tentoraz však neponúka komorný survival jedného hrdinu, ale ambiciózny mozaikový koncept. Skrz sériu poviedok mapuje temnú históriu jediného geografického bodu od praveku, cez kľúčové dejinné míľniky ako druhá svetová vojna, až po súčasnosť. Tento námet znie koncepčne podstatne zaujímavejšie a ucelenejšie než samotná Albra. Prepojiť jedno špecifické miesto – Javorinu a oblasť Ďáblovho hřbetu – naprieč tisícročiami cez spoločný mytologický motív „kozích ľudí“ dáva knihe jasnú červenú niť. Toto je za mňa nápad nesmierne zaujímavý keďže dáva autorovi rôzne možnosti vzhľadom na rozdielne dejinné súvislosti a kulisy. Mýtus o kozích ľuďoch ako červená niť Ústredným spájajúcim prvkom celého súboru je lokálna legenda o takzvaných „kozích ľuďoch“ – záhadných, násilníckych bytostiach obývajúcich hlboké lesy Ďáblovho hřbetu. Autor stavia na striedaní historických epoch, v ktorých sa menia reálie, zbrane aj mentalita ľudí, no hrozba ukrytá v horách zostáva nemenná. Legendy o vraždení dedinčanov či nežiaducich oplodneniach žien týmito entitami tak vytvárajú temnú folklórnu hrozbu, ktorá sa dedí z generácie na generáciu. Práve tento časozberný prístup je najväčším plusom knihy. Sledovať, ako sa rovnaký mýtus odráža v mytológii pravekého kmeňa, v strachu dedinčanov počas vojnových útrap či v hľadáčiku modernej spoločnosti, dodáva lokalite silný genius loci. Kučera efektívne využíva surovú atmosféru pohraničných lesov a stavia na prirodzenom ľudskom strachu z neznáma. Tu som si najviac vychutnával autorovu schopnosť dívať sa na desy a besy lesov očami prostého ľudu !  Postaviť celú zbierku na totožnom námete a variáciách tej istej legendy je však dvojsečná zbraň. Na jednej strane kniha drží pevný koncept a nevybieha do odťažitych žánrov. Na strane druhej sa pri čítaní viacerých poviedok za sebou môže dostaviť pocit vzorca a predvídateľnosti – schéma, v ktorej ľudia narazia na hrozbu v lesoch, sa nevyhnutne opakuje. V podstate je šablóna totožná, ľudia alebo historické postavy žijú viac menej blízko / ďaleko kozích ľudí a skôr či neskôr dôjde k stretu. Buď krvavému alebo oplodňovaciemu. Autorov rukopis zostáva verný jeho typickému štýlu: priama akcia, drsná vidiecka atmosféra a vizuálne mrazivé výjavy. Pre čitateľov, ktorí od kníh vyžadujú prísnu logiku a historickú vernosť, však môžu niektoré preskoky medzi obdobiami a správanie postáv pôsobiť opäť skratkovito, keďže forma krátkej poviedky často neposkytuje dostatok priestoru na hlbšiu psychológiu. Nechápte ma zle, je to autorov zámer, menej analýz a viacej a akcie. Příběhy z Ďáblova hřbetu predstavujú zaujímavý príspevok do česko-slovenskej dark fantasy a folkloristického hororu. Ivan Kučera vytvoril ucelený mýtus, ktorý poteší najmä fanúšikov regionálnych legiend, temnej prírody a priamočiareho napätia. Ak k zbierke pristupujete ako k mrazivej kronike jedného prekliateho miesta a odpustíte jej istú opakovanosť motívov, dostanete atmosférické čítanie, pri ktorom budete mať pri prechádzke lesom o niečo ostražitejší pohľad. Určite som spokojný a dal by som autorovi jednu radu, nech skúsi nejakú kroniku alebo opisy kronikárov čo oni písali, zachytili o daných legendách. Bol by to maximálne zaujímavý prínos k už tak dosť dobre spracovaného sveta " kozích ľudí " za mňa 80 %