Lesy

Autor akoby sa v polovici románu rozhodol, že z neho spraví niečo iné, vytiahol zo šuplíka pár odložených nápadov a našroboval ich na rozpracovaný text. Neviem, či autorovi došla trpezlivosť, alebo motivácia dokončiť čo začal, no je to škoda, pretože román bol po všetkých stránkach slušne našliapnutý. Pritom ani ten ošemetný záver nie je vyložene zlý, v žánri má svoje miesto, no tuná to má efekt, ako keď žena pri sexe pár sekúnd pred vašou ejakuláciou dvihne telefón a začne sa rozprávať s kamarátkou. Z autorovej poviedkovej tvorby je pritom jasné, že svoje príbehy dokáže adekvátne zakončiť. Každopádne Ostrý Pichliač so svojím šerifom Enzechsteinom je miesto, kde sa určite vrátim rád a verím, že toto na poli románov nebolo ani zďaleka posledné Kučerovo slovo.

Tak som si nasadil vibramy a išiel obzrieť starých známych do Ostrého Pichliača, kdesi v horách západného slovenska. Tešil som sa hlavne na výlety do lesov so starou partiou - vraj im tam zasa niečo pobehuje po lesoch ohrozuje ľudí a zabije aj medveďa, keď sa naserie. Spoločnosť mi robil aj prišelec - novopečený spisovateľ hororov s manželkou, ktorí sa sem len teraz prisťahovali. A lesy boli zas raz tmavšie (alebo krvavejšie?), než obvykle. Podľa starších v tomto kraji bolo síce jasné čo to tam máta, ale aj tak vyskočilo pár vynikajúcich prekvapení. Okrem toho, skoro každý si užíval amatérskeho sexu kde sa len dalo. Potiaľ fajn! Boh vie, - že akákoľvek činnosť z predchádzajúcich mi nie je cudzia. Práve preto rád absolvujem túry v týchto končinách. Či už naháňame náckov, cigánov, alebo prasiatká, stále som sa dobre bavil, prestrašil aj niečomu novému priučil. Ale teraz sa stalo niečo, niečo ...nevídané. Asi som to musel podvedome vytesniť, lebo z toho posledného výstupu mam len matné spomienky a horúčkovité útržky rozprávania (toho novopečeného spisovateľa hororov), že niečo ... "Spadlo z oblakov". A tomu jeho rozprávaniu sa mi už nechcelo veriť. Takže, na tejto túre (jednoducho povedané) začiatok lepší konca.