Odyssea

Kto by nepočul o bájnom Odyseovi. O legendárnom chlapíkovi, ktorý pomohol vyhrať vojnu a potom dlho predlho putoval domov. Aj vtedy, keď už by to ostatní vzdali. A jeho odhodlanie sme ocenili tým, že sme ho po ňom pomenovali. Tak naveky ostane odyseou. Mýtus stál pri zrode slova. Naproti tomu Gréci toto putovanie nazývajú nostos, lebo oni majú pomenovanie vlastne pre všetko. A tak ich obľúbená téma z eposu dala vzniknúť Odyseovi. Ale je Odyseus a je Odyseus. Ozveny jeho príbehu zaznievajú v rozličných filmoch i knihách, v mnohých podobách v umení, ale určite aj inde. V takom i onakom šate. A potom je tu Stephen Fry a jeho britsko-humorný pohľad na vec. Stručný, k veci, s istou ostrosťou i ostrovtipom. Ale zároveň tak, aby nielen Odyseov príbeh nestratil nič zo svojej veľkoleposti. Kde epos dostáva nový moderný šat bez toho, aby musel obetovať svoju kultúrnu identitu. A tak sa môžem túlať spolu s postavami. Cez dobrodružstvá s bohmi, príšerami i medzi smrteľníkmi. Kde hrdinstvo musí ustúpiť všetkému a žiadna obeť nie je príliš veľká, aby si ňou niekto nebol ochotný udobriť niektorého z bohov. Výživné a miestami zábavné rozprávanie, no zároveň trpké. Lebo sa ním končí jedna celá éra. Taká legendárna, že jej dozvuky zaznievajú nielen v literatúre dodnes.

Fryovy verze řeckých bájí a příběhů se staly mými oblíbenými. Velmi čtivé, lehce až vtipně psané, neustále připomínané souvislosti - jen lituji, že jsem nemohla využít před 20 lety na gymplu :)