Vzpomínky ledu

Tak táto kniha mi dala zabrať, nie že by som sa v nej strácal, ale boli úseky, keď som mal chuť tú knihu hodiť o stenu. Nie v tom zmysle, že by bola zlá, ale nie nadarmo je to kniha padlých. Ako je to pri knihách Abercrombieho, aj tu musí čitateľ počítať, že nie každý osud postavy je práve ten pozitívny, ale človeka fakt naštve, keď si vybuduje nejaký vzťah k postave a zrazu jeden sek mečom a koniec. Zatiaľ príbehovo najlepšia kniha. Spája predchádzajúce knihy a trošku viac rozvíja postavy, ktoré boli možno aj trochu zabudnuté v predchádzajúcich častiach. Pannionské dominium a Chromý boh vytvorili spolu silného nepriateľa, preto sa Malažania museli spojiť s Kaladanom Chmurom a Anomanderom Rekom. Opäť obrovské množstvo postáv, ktoré sa môžu zo začiatku pliesť, a hrúbka knihy taktiež dokáže odvrátiť pozornosť, no určite to stojí za prečítanie. Do príchodu do Capustanu sa to trošku vlečie, to len aby dal autor priestor novým postavám ukázať, čo sa v nich skrýva, no po útoku na Capustan to začína v knihe odsýpať. Samozrejme, moji najväčší favoriti sú Paliči mostov. Jednotka vývrheľov, ktorú sa snaží cisárovná znova využiť vo svoj prospech. Netreba viac písať, človek si to musí prečítať.