I'm Afraid You've Got Dragons

Beagle bez svých metafor, kudrlinek a odkazů. Setřásl lyričnost a ponořil se do přímosti v hávu pohádkovém, který si krok po kroku uzurpuje melancholie. Trochu bortí stereotypy, trochu se staví do rovnítka s Kingfisherovou. Bylo to příjemný, kouzelný a naprosto odpočinkový. PS: pokud milujete draky, pozor, protože zde jsou lovnou zvěří!

Podľa názvu to vyzerá ako nejaký humorný dobrodružný príbeh. A prvé strany a kapitoly také sú. Takmer až vzletné rozprávanie s príchuťou humoru, navyše spríjemnené krásnym jazykom. Nesie to v sebe istú rozprávkovosť. O hubiteľovi, ktorý by chcel by komorník. A o princeznej, ktorá by chcela byť obyčajnou dedinčankou. A princovi, čo nikdy nevyjde z ozrutného tieňa svojho otca. A jeho komorníkovi, ktorý ho odtiaľ jednostaj vystrkuje. No a čoskoro sa ukáže, že napriek vzletnému jazyku, je tento príbeh až príliš horký. Typický Beagle, len bez obvyklej clivosti. Bez pátosu, s ktorým písal o jednorožke z lilavého lesa. Lebo tieto príbehy delí viac ako polstoročie, v ktorom sa asi autor rozhodol, že sa mu už nechce strácať čas. A tak píše krásnym jazykom o horkom svete a robí to bez príkras. A zrazu sú tu postavy. Priveľké na kolónky, do ktorých sa ich snažia ostatní natisnúť. No čím viac snívajú o niečom inom, tým väčšmi sú vtískaní do vopred určených úloh. Hubiteľa. Následníka trónu. Princeznej. Podobne ako draky, škodcovia, ktorých je lepšie sa zbaviť, skôr ako nakladú vajíčka. A o tomto je tento príbeh. Nie o krásnych slovíčkach a metaforách. Hoci aj tých je tu hojne. Je realistický spôsobom, ktorým by možno rozprávka o drakoch ani nemala byť. A predsa. Predsa je horká a clivá a trpká a s ostrými zubami. A autor to servíruje otvorene a bez zbytočných oblôh a hovorí, že aj príbeh s humorným názvom a so šmrncovnými kulisami sa dokáže zabodnúť až rovno do srdca. V podstate som ani nič iné neočakávala.