Duch Pankráce

Celá kniha ma vtiahla do strašne temného a bezútešného sveta. Autorka sa v príbehu zamerala na pražskú väznicu Pankrác a tá atmosféra, ktorú tam vytvorila, bola neskutočne ťažká. Počas celého čítania ma sprevádzal mrazivý pocit, pretože z každej stránky dýchala bolesť a nespravodlivosť spojená s nacistickou a komunistickou minulosťou tohto miesta. Ten spomínaný duch pre mňa v príbehu fungoval ako dokonalá metafora pre nevypovedané hriechy, svedomie a tiene obetí, ktoré v tých múroch symbolicky zostali uväznené, pretože minulosť nikto poriadne nepotrestal. Páčilo sa mi, ako surovo a realisticky je to napísané. Pani autorka sa s ničím nekašle, neprikrášľuje realitu a neponúka žiadne lacné happyendy. Skombinovala historické fakty s psychologickou drámou a detektívnymi prvkami takým spôsobom, že som občas mala nepríjemný pocit úzkosti. Postavy boli vykreslené v súlade s mojimi očakávaniami, žiadna z nich nebola čiernobiela a každá si so sebou niesla obrovské morálne bremeno. Moje dojmy sú nakoniec dosť rozporuplné, ale v tom najlepšom zmysle slova. Na jednej strane je to skvele a brilantne napísaná kniha, od ktorej sa nedalo odtrhnúť. Na druhej strane mi z nej bolo ľudsky strašne smutno a ťažko. Je to ten typ príbehu, ktorý človeka prinúti premýšľať o vine, treste a o tom, ako hlboko dokáže minulosť ovplyvniť prítomnosť.

V této knize je popsáno zase jiné utrpení, které zažívali lidé během války, a to za zdmi Pankrácké věznice, kde čekali po vynesení rozsudku (trestu smrti) na vykonání popravy. Vězni zde toto čekání dokázali zvládnout pomocí vzájemné soudržnosti, vzpomínáním na své blízké, díky humoru a lásce. Při čtení i při psaní tohoto hodnocení se mi pořád zdá naprosto neuvěřitelné, co se to tenkrát dělo. Otřesné, děsivé, přesto krásné.