Celá trilógia sa mi čítala strašne dobre. Strany mi rýchlo ubiehali, neustále sa na nich totiž niečo dialo. Tiež príbeh nie je nejak komplikovaný, takže ubiehal naozaj rýchlo. Postavy mi boli sympatické, uveriteľné, nie je ich tam veľa, každá z nich dostala svoj priestor a všetky ma vážne bavili, aj tie nové, ktoré pribudli v druhej časti. Pri čítaní som často mala pocit, že čítam nejaký super akčný film, čo je na jednu stranu fajn, na druhú stranu to ale na mňa bolo občas až príliš akčné a superhrdinovské. Tiež mi trochu vadila istá šablónovitosť kníh, ale to bude hlavne pre to, že som ich čítala hneď za sebou. Prostredie sa ale menilo, každá časť sa odohráva v inom meste a všetky boli istým spôsobom fascinujúce. Filozofické vsuvky sa mi páčili, takisto ako aj Davidovo rozmýšľanie nad metaforami, aj keď sem-tam mi to prišlo už príliš. Celkovo ma trilógia vážne bavila, aj keď na Mistborn alebo Archív to určite nemá (ale zas, čo áno).

Já tuto sérii začal číst v r 2016 ke Kalamitě jsem se nedostal. Letos jsem na to přišel a říkal jsem si proč. Tak už vím proč. Protože se tato kniha autorovi nevyvedla. Jen z úcty k němu za ostatní díla nedávám odpad.