Hřejivé ruce duchů

Americká spisovateľka Katherine Arden sa preslávila vďaka fantasy knihám, v ktorých dbá na historicky presné detaily. Je teda jasné, že akýkoľvek historický námet je u nej v dobrých rukách. Jej posledná kniha sa napriek tomu v mnohom líši. Je tu síce niekoľko fantasy prvkov, ale skôr dotvárajú atmosféru. V skutočnosti je tento príbeh možno až príliš realistický. Kníh s vojnovou tematikou sú pritom plné kníhkupectvá. Niektoré sú lepšie, iné horšie. Niektoré vychádzajú zo skutočných udalostí, iné ponúkajú príbehy fiktívnych postáv. Najdôležitejšia v týchto knihách teda nie je len autenticita, ale akým spôsobom autori o daných udalostiach píšu. Tento konkrétny príbeh je takmer komorný a hlavne o postavách. Okolo postáv síce zúri prvá svetová, ale ide stále o obyčajných ľudí, ktorí sa ocitli uprostred toho všetkého. Každý niekoho stratil a aj preto sa nádejou stali rôzne seansy a vyvolávanie duchov. Z hľadiska svetových udalostí to je úplne nepodstatné, z pohľadu postáv životne dôležité. A to je základná charakteristika tejto knihy. Že je o postavách a ich malých svetoch. O tom, ako ich ovplyvňujú udalosti a čomu všetkému sú ochotní uveriť, aby im to pomohlo zachovať zdravý rozum. V takomto prostredí je potom jednoduché predstaviť, že Laura Ivenová uverí správe od ducha (overenej u Červeného kríža), že jej brat by mohol žiť. Je síce stratený, ale nie mŕtvy. Takže sa Laura rozhodne vrátiť do pekla, aby sa ho pokúsila nájsť. Kniha je teda aj príbehom putovania a hľadania. Ale zároveň je plná nádeje. Toho maličkého svetla kdesi na konci cesty, ktoré by mohlo znamenať, že naozaj bude lepšie. Túto tému podporujú aj fantastické prvky. Tie majú podobu nielen duchov, ktorých postavy v rôznych podobách neustále vidia. K udalostiam sa pripletie aj záhadný muž, možno vymyslený a možno skutočný, ktorý ľuďom ponúka víno, zážitok z krásnej hudby a pre tých vytrvalejších aj zabudnutie. Lenže cena za také zabudnutie je vysoká. Človek platí spomienkami, až z neho neostane nič, len zúfalý zbedačený zver neschopný života. Na stránkach teda vyniknú mnohoraké témy. Autorka naozaj píše o utrpení a zlých spomienkach, aj o traumách a ich následkoch. O duchoch, ktorí nás prenasledujú. Ale takisto sa zamýšľa nad tým, že aj v krízových situáciách môžeme niečo či niekoho získať. Že niektoré priateľská sú prekvapivé, ale o to silnejšie. A že napriek temnote ešte existuje svetlo. Len v sebe musíme nájsť silu hľadať ho. Alebo ho prijať, ak nám ho niekto ponúka. Román The Warm Hands of Ghost neponúka ktovieako objavný alebo inovatívny dej. Ide v podstate o takmer až stereotypný vojnový príbeh. Napriek tomu má čo ponúknuť. Lebo Arden sa rozhodla písať o postavách a o živote, vďaka čomu čítanie dokáže chytiť za srdce. O udalostiach píše realisticky a občas takmer až sterilne. No zároveň v sebe kniha nesie čosi hrejivé a tým niečím je nádej. A to je veľmi silné posolstvo v akomkoľvek príbehu. Či sa už odohráva na fronte, alebo vo vojnovej nemocnici.

Tento příběh není sladký román….je tak silný a syrový, ukazuje tíhu a hrůzy války, beznaděj, zoufalství a pocity bezmoci. Ale také je v něm hromada vnitřní síly, snahy to nevzdat, obětavosti, lásky a odvahy bojovat o to nejcennější co máme….o svou rodinu, své přátele a hlavně o sebe samého. Historickým knihám z válečného prostředí se dost vyhýbám, je pro mě ohromně těžké se tím netrápit, ale Hřejivé ruce duchů jsou tak čtivě napsané, že jsem nedokázala přestat číst. Dvě časové linie jsou v příbězích mé oblíbené…ten pocit, když netrpělivě čekám na to, až se v určitém bodu propojí. Síla Laury je obdivuhodná, ale síla Freddieho je pro mě nezapomenutelná. Kdyby přišel neznámý cizinec a nabídl vám zapomnění, klidný život bez trápení….za to by ale chtěl postupně všechny vaše vzpomínky…přijali byste jeho nabídku?