Neviem ako začať ani kde, ale asi tak že knižka je taká Rečkovská :). svet do ktorého sa dostávame je spočiatku nepochopiteľné zložitý a ani sami postavy mu nerozumejú pretože zabudli na svoje minulé životy (ktoré sa snáď odohrávali v dnešnej civilizácií). Aspoň tak s to z počiatku zdá, a treba povedať že tá prvá tretina knihy je veľmi záhadná plná mystifikácií a bola škoda že tento „svet“ (kde mrtvy z civilizácie ožili a stali sa spáčmi alebo upírmi, a je plný aj iných nebozpečných tvorov neznášajúcich striebro a otrokov ktorí ho pre nich zneškodňujú) alebo dajme tomu „cyklus“ keď je Jer mladý a neskúsený učeň, autorka opustí a prenesie nás o niekoľko – životov, svetov, zmien, rokov, ďalej kde si ani samotný Jerwgar (Jer) nepamätá ako to všetko začalo, a kde je začiatok jeho života, putovania, a teda nevie ani čím je. Človek? Medveď? Čarodej? No ten asi nie, aj keď vlastní čarovnú dýku, pomocou ktorej stvára čarodejné kúsky ako z klasickej fantasy. A tu už začína stredná časť knihy v ktorej mysticky a mytologicky pôsobiaci text nahrádza zachraňovanie opäť zanikajúcich odlúčených svetov, sem tam nejaká mágia, akcia, intrigy, boj o vlastnú záchranu, všadeprítomné milostné zápletky, všetko premiešané tak že to chutí. Zaujímavé na strednej pasáži mi prídu retrospektívy vedľajších postáv, podľa ktorých vlastne zisťujete kto je Jerwgar, aká je vlastne povaha súčastného sveta a čo sa s ním deje (lebo z prítomného lineárneho deja by sa vytratilo kúzlo neznáma, asi). Koniec všetko uzaviera dosť rozvláčne a samozrejme nič neuzatvára, boj pokračuje a zlo je stále menej rozpoznateľné, niekto sa pomstí iný nie, niekto sa obetuje iný zmúdrie ale nikto vlastne nemôže byť šťastný v takom svete ktorí sa rúti do Zhrocení. Veľmi dobrá knižka, odporúčam aj varujem pred zmätkom a pretlakom myšlienok plynúcich z deja. Toto rozhodne nieje klasická fantasy aj keď po osekaní by ňou určite mohla byť, no rovnako by mohla byť aj surealistickým dielom.

Taková depresivní pohádka...