Wetemaa Hrútvang

„No, nevypadáš teď nejlíp“ řekl Sovíček, protože skrz neviditelnou půlku hlavy byl vidět Vandrykův mozek a lebeční kosti, „ale aspoň jsi mě přesvědčil, že v hlavě nemáš piliny.“ Ďaľší príbeh s Wetemaa a tento krát sa dostávame do minulosti, kde sa dozvedáme o ukovaní meča Hrútvang a nebezpečných dračích kráľoch. Adam Andres má dobrý štýl písania, zbytočne príbeh nekomplikuje a ide priamo na vec. Síce sa v príbehu vyskytujú nelogické veci, no nie vo veľkom rozsahu. Príbeh je rozdelený do príbehu Dračích ľudí a príbeh smrteľných ľudí, ktoré sa navzájom preplietajú. Druhá časť je lepšia Vandryk a Sovíček sú humorná dvojka a o zábavu je určite postarané, prvá časť je naopak vážnejšia a snaží sa čitateľa dostať do problematiky deja. Určite odporúčam prečítať, konečne niečo lepšie zo starej edície Pevnosti. Musím si vyhľadať ďaľšie príbehy z tohto sveta.

Popravde ani neviem, čo som od knihy očakávala a či vôbec niečo. Ale nakoniec som dostala čosi na pomedzí rozprávky a legendy. O drakoch. O zrade. O živote. Kde každé slovo dýchalo životom a fantáziou. Kde stačilo pár slov a ja som bola polapená a dokázala som len pokračovať ďalej. A ešte byť fascinovaná. Tým svetom. Tým bohatým jazykom. Tým umom. A hlavne príbehom, ktorý, síce podaný ako opis niečoho, čo sa kedysi dávno stalo, nestratil nič zo svojej dynamiky. Aj keď ponúkal len opisnosť. No takú bohatú a krásnu, že som nemohla inak, než si ju vychutnať.