Vysněný život Ernesta G.

Co jsem knížku před třemi dny dočetla, pořád dokola si pouštím Volver Carlose Gardely a nějak ne a ne to nechat odeznít. Příběh Josefa K. mně úplně pohltil svým klouzavým tangovým tempem se všemi otočkami, vášní i smutkem. Nádhera! Klobouk dolů před věrným vykreslením atmosféry Československa. I když děj knihy období od února 48 do 90. let prosvištěl dost rychle, dokázal zapůsobit dojmem hlubokého vhledu do myšlení lidí, každodenních situací i drobných detailů ze života. A romantický vztah Ernesta a Heleny? Moc se mi líbila představa unaveného a zklamaného revolucionáře, pochybujícího o smyslu svého počínání a toužícího po jiném životě.

Úžasná kniha, skvělý autor. Už mám za sebou Klub, který jsem si zamilovala, a Život stejně tak. I přes rozsáhlost se čte lehce, pokud jste ještě nečetli ani jednu z nich, rozhodně některou zkuste. Obě jsou bezvadné, každá trochu jiná, ale obě doporučuji!

Takmer identické pocity, aké som prežívala pri čítaní KLUBU NENAPRAVITELNÝCH OPTIMISTŮ. Pomalší rozjazd, postupne si ma však kniha podmanila - počnúc obsahom, cez výstavbu a zvolenú štylistiku až po grafické riešenie obálky, vlastne celé skvostné a vkusné prevedenie knihy - nevedela som či ju rýchlo hltať v snahe čím skôr zistiť obsahové súvislosti, alebo ju radšej pomaly vychutnávať. Jedno mi však bolo jasné hneď - patrí ku knihám, ku ktorým sa v budúcnosti určite ešte vrátim. Nemám slov na to aby som vyjadrila, čo som cítila pri jej čítaní, čo vo mne zanechala, čo pre mňa znamenala, hoci ak sa nad ňou spätne zamyslím, román nie je ničím iným než šikovným dopasovaním osudov fiktívnych postáv do skutočných historických udalostí, dej sa uberá po určitej linajke, od ktorej sa neodchýli, je teda v mnohom predvídateľnejší než Klub a to je trochu škoda, avšak Guenassiove postavy sú tak neuveriteľné plastické, textu dávajú skutočnú dušu, vnášajú emócie, že mu tento nedostatok ľahko odpustím. Dokazuje, že vie umiestniť dej aj do inej než rodnej krajiny, pričom jeho pohľad je viac než schopný, nie je mu čo vytknúť, pretože podstatu zachytil. Zvlášť komunistická éra Československa (desivý nesúlad medzi ideou a praxou, neprirodzený zásah do životov ľudí ako jeho dôsledok) je z môjho ohľadu opísaná dobre, aj keď samozrejme ťažko sa hodnotí niečo, čo som sama nezažila, resp. si nemôžem pamätať. Knihu vnímam v kontexte Klubu. Umožňuje spoznať niektoré z postáv, ktoré nedostali dostatok priestoru v "predchádzajúcej časti" z inej stránky, ukazuje tie isté postavy v inom časovom zábere, pričom Guenassia samozrejme vytvára aj nové postavy. Odlišný hlavný hrdina rieši iné problémy, jeho pohľad na svet je dospelejší, než bol ten Michelov. Kniha sa dá čítať aj v prípade, ak ste ešte nemali možnosť začítať sa do Klubu, v podstate je jedno po ktorej z nich siahnete ako po prvej. Myslím a dúfam, že toto nebola posledná Guenassiova kniha a očakávam, že presne v rovnakom duchu sa budú niesť aj tie ostatné - každá z nich fungujúca ako samostatný román, v konečnom dôsledku však vždy zároveň súčasť omnoho väčšieho celku.