Volání divočiny

Jack London oblíbený spisovatel mého dětství. Kniha volání divočiny je plná dobrodružství, čtivá, přibližuje vzdálenou Aljašku, kruté podmínky pro lidi i zvířata na Klondiku a samozřejmě hlavního hrdinu psa Bucka, který nakonec v tomto drsném prostředí nachází zalíbení.

London má tú najdôležitejšiu spisovateľskú "vlastnosť": jeho príbehy začínajú tak pútavo, že sa od nich nedá odtrhnúť, pokým neprečítate poslednú stránku. Majstrovsky dokáže na malej ploche rozviť, v konečnom dôsledku širokánsky a bohato rozvetvený príbeh, často krátkymi, no údernými vetami navodiť atmosféru, sprítomniť situáciu a spôsobiť tlkot srdca až kdesi v krku. Také je aj Volanie divočiny, opisujúce osud štvornohého krásavca Bucka. London aj v tomto diele (podobne ako v Tulákovi po hviezdach) zdôrazňuje neprekonateľnú silu ducha, tentokrát psích bytostí. Rovnako ako rozpamätávanie sa na minulé životy a prapodstatu bytia. Ako veľmi som priala Buckovi (po všetkých tých krutostiach od ľudí a to všetko len pre márnosť - zlato), aby zakúsil lásku od človeka! S príchodom postavy Thorntona sa tak i stalo a ja som sa tešila, že Buck zažíva to, čo poznám z vlastnej skúsenosti a čo je v našej domácnosti so štvornohými deťmi úplne prirodzené.