Zaprášené arizonské pohraničie je rajom banditov, nájomných vrahov, fľandier, lovcov skalpov a indiánskych hrdlorezov. Azda iba jeden človek si s tou chamraďou dokáže poradiť – keď Callahan tasí Krásku a Beštiu, štvanci padajú po tuctoch. Lenže, čo keď lovec ľudí natrafí na nebezpečenstvo, ktoré nie je celkom ľudského...
Zaprášené arizonské pohraničie je rajom banditov, nájomných vrahov, fľandier, lovcov skalpov a indiánskych hrdlorezov. Azda iba jeden človek si s tou chamraďou dokáže poradiť – keď Callahan tasí Krásku a Beštiu, štvanci padajú po tuctoch. Lenže, čo keď lovec ľudí natrafí na nebezpečenstvo, ktoré nie je celkom ľudského pôvodu? Na mŕtvych,...
Zaprášené arizonské pohraničie je rajom banditov, nájomných vrahov, fľandier, lovcov skalpov a indiánskych hrdlorezov. Azda iba jeden človek si s tou chamraďou dokáže poradiť – keď Callahan tasí Krásku a Beštiu, štvanci padajú po tuctoch. Lenže, čo keď lovec ľudí natrafí na nebezpečenstvo, ktoré nie je celkom ľudského pôvodu? Na mŕtvych, čo odmietajú hniť v hroboch, na obludy z prastarých podzemných chrámov alebo na démonov, ktorí sa živia ľudskou krvou? Stačí vám búchačka, aby ste zastavili rozzúrené indiánske božstvo? Westernová divočina s prvkami fantasy a hororu od Juraja Červenáka, tvorcu Černokňažníka, Bohatiera, Báthoryho či historických detektívok o kapitánovi Steinovi a notárovi Barbaričovi. Ukážka: Zbrane náhle zmĺkli, no dunivá ozvena streľby ešte niekoľko sekúnd vibrovala miestnosťou a rozochvievala mi ušné bubienky. Vo vzduchu voňal spálený pušný prach. Niekto by možno pokrčil nosom a nazval to smradom, ale mne to voňalo ako farárovi kadidlo. Z Krásky a Beštie sa dymilo ako z komínov parníka niekde na Mississippi. Hlavňou štyridsaťštvorky som si nadvihol strechu klobúka a pozorne sa rozhliadol. Malými okienkami, typickými pre mexické domy, dopadali dovnútra šikmé lúče slnka. V ich ostrom svetle ako roje šantivých mušiek poletovali čiastočky prachu, zvíreného padajúcimi telami. Mŕtvol bolo dokopy sedem. Ležali medzi poprehadzovanými stolmi a dodrúzganými stoličkami, v kope črepov pod strhnutou policou s hlinenými riadmi, pri výčapnom pulte. Krv, čo z nich vyvierala a napĺňala škáry medzi doskami na podlahe, sa rýchlo obaľovala prachom. Z bielych múrov, zjazvených hlbokými stopami po brokoch a projektiloch, sa odlupovala omietka a stekali po nich cícerky tmavej krvi. Zdalo sa, že je po všetkom. Celá prestrelka netrvala dlhšie, než by jeden stihol vysloviť: „Pôjdete so mnou, živí alebo mŕtvi.“