Smrt ve věži

Zatiaľčo v predošlých dvoch dieloch bolo možné nájsť (ak čitateľ dokázal odfiltrovať a ignorovať niektoré naprosté úlety, najmä z oblasti konšpiračných teórií) zaujímavé a poučné informácie, postrehy a myšlienky a inšpiráciu k ďalšiemu premýšľaniu o mnohých veciach tohto sveta, tento (v poradí tretí a záverečný) diel bol pre mňa jedným veľkým sklamaním. Neustále som sa musel pýtať: Komu chce Petr Hájek otvoriť oči? Koho chce presvedčiť o Pravde (či skôr svojej pravde)? Komu je toto dielo vlastne určené? Inovercom, agnostikom, ateistom, obdivovateľom a zástancom osoby a politiky Václava Havla? Tých nielenže nemá šancu osloviť, lež vyvolá v nich len odpor a pohŕdanie (čomu sa ani nedivím). V žiadnom prípade ich neoslní akýmsi poznaním. Vari kresťanom? Žeby dokonca konkrétne katolíkom? Kresťan by sa mal usilovať o život v súlade s evanjeliom, život v láske k Bohu a blížnym, život s Kristom a v Kristu. A tento život by mal žiť, akoby každý jeho deň bol jeho posledným. A že v tomto svete pôsobí Zlý? To by mal každý kresťan vedieť. K čomu teda nejaká survivalistická príručka zasievajúca do sŕdc iba chmúry a do hláv chaos, paranoju a depresiu? Táto kniha Petra Hájka je akoby pre Petra Hájka. Možno osloví ešte pár podobne hodnotovo a psychicky konštituovaných jedincov, ktorí potrebujú dofúknuť svoje ego ďalšou dávkou pýchy na to, ako dokážu prehliadnuť hmlistým závojom konšpirácií mocných až na samu realitu tohto sveta. A to je asi tak všetko. Z obsahu a posolstva tejto knihy mi ostal predovšetkým trpký pocit, že Petr Hájek čoraz rýchlejšie skĺzava po šikmine pýchy k hlbinám šialenstva.

Jedna z nejlepších knih o současné politické situaci kterou jsem četl, pan Hájek vše krásně popisuje a mění úhel pohledu na dosavadní historii která vždy byla a bude poplatná svým režimům.