Reportáž psaná na obrátce

Majúc ešte stále v pamäti skúsenosť s knihou pána Hájka ’Smrt ve věži‘, predsa som si kúpil ’Reportáž...‘ vydanú nedlho po nej a plnú textov písaných súbežne s ňou. Som normálny? Grafická úprava, použitý font, absencia akejkoľvek redakčnej úpravy a k tomu ešte zmätenosť textov – to všetko, spolu aj zvlášť, podstatným spôsobom sťažuje čítanie. K samotným krátkym textom – akoby každý jeden z nich bol vychrlený v akomsi horúčkovitom stave. Ich ledabolá štylistika, ktorej rozhodne nepomáhajú ani násilne pôsobiace pokusy o iróniu a sarkazmus (Hájek skrátka nie je Kuras a už vôbec nie Ouředník), má na svedomí, že nevyznievajú práve zrozumiteľne. Sú to iba také kratučké a trochu chaotické komentáre (vtedy) aktuálneho diania, ale samotná pointa (či skôr ich zamýšľaná „prorockosť“?) akosi uniká, obsah je zabúdaný prevažne ešte v procese čítania, nieto aby ešte dochádzalo k nejakému dodatočnému spracovaniu a analýze. A aj dojmy (okrem znechutenia) prchajú rýchlejšie, ako čínska napodobenina značkového parfému. Viem, chcelo by to možno iba viac sústredenia a pozornejšie čítanie, aby bolo úžasné autorovo posolstvo pochopené. Ibaže čo už? Nech pán Hájek prepáči, ale – aká úcta autora k čitateľovi, taká úcta čitateľa k autorovi. Navyše – autorove konšpiračné vnímanie sveta ma tiež nijako nenadchýna (už na prvých stránkach nezabúda pripomenúť, že udalosti z 11. septembra 2001 považuje za podvod). Dnešok – t.j. po troch rokoch od vydania „proroctiev“ a po uplynutí dvoch rokov od roku 2017, ku ktorému sa vzťahovali – už snáď poskytuje dostatočný odstup pre hodnotenie týchto textov. Jeden bod jednak za autorovu bezpochyby nezištnú snahu a jednak za to, že takáto kniha (možno trochu paradoxne) môže jej čitateľovi pomáhať cibriť si kritické myslenie. A za sprostredkovanie tej možnosti normálne uvažujúcemu jedincovi aspoň letmo sa zoznámiť s duševnými pochodmi (a stavmi?) kovaného konšpiračného teoretika. Bez chuti a schopnosti využiť tento skrytý potenciál odporúčam radšej sa tejto knihe vyhnúť širokým oblúkom.

Z mého pohledu zbytečná kniha, spíše jen autorova exhibice, která za přečtení nestála.