Sláine Rohatý bůh

Na Sláinea Rohatého boha som sa veľmi tešil. Očakávania boli obrovské. 3 veci ma presviedčali, že to bude zážitok: variácia na Conana, európsky komiks a Pat Mills, ktorý stvoril môjho obľúbeného Sudcu Dredda, ktorý ma veľmi bavil. Nuž... výsledok ako vidíte podľa hodnotenia je sklamanie. Áno, kresba je častokrát veľmi pekná, lebo jednak to je maľba a krvavé (aj iné) detaily sú veľmi pekne spracované, ale čo stálo za starú bačkoru bol scenár. Bolo to uspávajúce, nudné a zo zbytočne veľa vysvetľujúceho textu, ale tak nezáživné, že ma to to totálne zabilo. Preto dávam dve hviezdičky. Len za kresbu. Inak som dosť prekvapený, lebo ako som vyššie písal Pat Mills ma veľmi bavil svojím Sudcom Dreddom a 2000 Crew, keď som čítal, tak ma to veľmi bavilo. O to viac ma to mrzí, že Crewáci to vydali ako prvý zväzok edície Velké europské komiksy, na čo som sa veľmi tešil. Žiaľ, tu som šliapol vedľa. Verím, že svojich fanúšikov si to nájde, najmä tých, ktorí na tom vyrastali, ale ja to nebudem. Neodporúčam.

„Bylo by hezké žít ještě alespoň o měsíc déle. O týden déle. Dokonce i o jedinou hodinu.“ Sláine: Rohatý bůh už v češtine vyšiel. Konkrétne v rokoch 2003 – 2005 ho vydal Netopejr v troch dieloch v pevnej väzbe. O pár desaťročí neskôr si v CREW povedali, že v rieke pretieklo veľa vody a chcelo by to reprezentatívnejší prístup. A tak v r. 2025 dali von hrubý, viac ako 200-stranový omnibus s bonusmi /hoc by som akiste uvítal nielen vizuálne, ale i textové venované bohatej histórii tejto slávnej postavy európskeho komiksu) v tvrdých doskách s rozmermi A4, ktorý bol k dispozícii nielen v bežnej výbave, ale i ako limitka čítajúca 350 kusov. Môj názor na Sláinea je taký, že na jednej strane by si síce Conana namazal na chleba na raňajky (a zapil meltovou kávou), ale to ešte neznamená, že je to lepší komiks. Naopak, spravidla s ním v komiksoch zvykne byť menšia zábava, než s osvaleným pánom z Cimerie. Stupeň toho, či sa ja osobne pri čítaní sláineoviek bavím alebo nie, je spravidla priamoúmerný tomu, kto ho práve kreslí. Nalejme si čistého vína, o scenáre v týchto typoch príbehov zas až tak nejde. Preto sa mi tak páčili jeho dobrodružstvá Poklady Británie a Zabiják démonů... a preto sa mi až tak nepáči Válečníkův úsvit. Je to taká špinavá, underground sudcodredovská (ehm) kresba. Niektoré zábery úchvatné a nádherné, ale mnohé mi pripadali pravdupovediac ako začiatočnícka práca. Akoby sa postava (a ilustrátor) ešte iba hľadala. Nebolo to ono. Podľa mňa Sláineovi viac pristane veľkolepá, masívnejšia, ornamentálnejšia kresba. Inak tomu po stránke scenára ťažko niečo vyčítať. Obsahuje to všetko, čo má drsná fantasy obsahovať. Problém je v tom, že to vinou nesympatického Sláinea a ešte nesympatickejšieho Ukka človeka nebaví čítať. Chápem, že to mala byť avantgardná rebélia, nič uhladené, ale aj tak. Za mňa scenár 2* (pri druhom čítaní som sa pristihol pri tom, že mi je dej s postavy ukradnutý), kresba 3* a vydanie (papier, väzba...) 4*.