Probuzená

Tak trochu iný Ketchum, než na akého sme boli dosiaľ zvyknutí. V prvom rade tempo - to bolo v iných knihách vražedné, strhujúce, často až neudržateľné. Pripravte sa nato, že s Probuzenou dal autor nohu z plynu. To však vôbec nie je na škodu, pretože: Za druhé, atmosféra je budovaná nesmierne starostlivo. Či už ide o charaktery postáv, opisy miest alebo pocity a myšlienkové pochody. Proste pomalšie tempo tomu napomáha a v zásade sa vlastne atmosféra nijak nelíši od predchádzajúcich diel - len je viac prehĺbená. Treťou prednosťou je mytológia. Tým nemyslím tú antickú, o ktorú sa autor opiera len minimálne. Myslím to, aký prepracovaný svet stvoril svojej antagonistke. A to je to, čo mnohým, často dlhším literárnym útvarom často chýba. A zas veľmi úzko súvisí s hĺbkou. Záverom by bolo azda fér spomenúť, že rozumiem tomu, že nie každému sa tento počin bude páčiť a že nie každý bude akceptovať "inú" tvár Jacka Ketchuma. V tomto prípade doporučujem použiť inú optiku a možno menej lpieť na doteraz zaužívaných postupoch, ktoré fungovali predtým. Ja som si Probuzenou užil; bol to svieži závan z Egejského mora. Ale... Žeby sa schyľovalo k búrke?

Po přečtení knihy mám chuť zopakovat si dovolenou v Řecku, ale musel bych si knihu vzít s sebou, ale jednou stačilo.