Pán Výrazný

Po mimoriadne príjemnom zážitku s textovo striedmym, no i tak svojsky farbistým picture bookom Stratená duša, autenticky, no predsa hravo zrkadliacim neveselú realitu všedných dní a poukazujúcim na všadeprítomnú uponáhľanosť, na akúsi repetetívnosť či šablónovitosť žitia, som nemohla inak, ako siahnuť i po druhom (nie tak celkom) literárnom počine autorskej dvojice Tokarczuk - Concejo.  Po druhej knihe, ktorá skrz vizuál a kde-tu zatúlané slovo reflektuje, no i svojsky pranieruje súdobú spoločnosť a jedinečným spôsobom jej tak nastavuje zdanlivo lahodné, a predsa poriadne kritické zrkadlo.  Podobne ako Stratená duša i Pán Výrazný poukazuje na neúprostné plynutie času, na neradostný či skôr vyslovene toxický fenomén moderného bytia, no kým prvá menovaná prezentuje strach zo straty identity skôr ako konflikt vnútorný, zosobnený, Pán Výrazný mu skrz pomyselný ideál krásy bez okolkov prepožičiava "rozmer" vonkajší.  Digitálna doba a čoraz podivnejšie beauty trendy. Prchavá krása a dobrovoľná strata jedinečnosti či originality. Predstava dokonalosti, ktorá je už-už na dosah... Útla, no úderná jednohubka Pán Výrazný šikovne i s náležitým dôrazom a citom zrkadlí dnešnú, sociálnymi sieťami a rádoby popularitou skorumpovanú spoločnosť, jej naivnú snahu stádovito vykročiť z davu, vyniknúť a pritom sa neustále podobať.  Zákroky. Selfíčka. Páčiky a lajky. Následné depresie. Kolobeh, ktorý sa neustále cyklí, nabaľuje. Stratená duša či Pán Výrazný. Nuž, spisovateľsko-autorská dvojica Tokarczuk - Concejo k modernému fungovaniu sveta veru má čo (nakresliť) povedať.

Kniha, v ktorej bol možno text zbytočný. Niekedy mi ani nekorešpondoval s ilustráciami. Tie sú fantastické, ale skôr ako denníky z ciest. Trochu rozpačitý pocit z kombinácie príbeh/obraz