Ostrov doktora Moreaua

Ku knihe som pristupoval trochu skepticky, predsa len moje predchádzajúce stretnutia s Wellsovým dielom nedopadli práve najlepšie. O to viac som bol príjemne prekvapený a spokojný, nakoľko kniha nie je ani naivná, ani rozvláčna, v porovnaní s inými Wellsovými knihami. Okrem toho paralela so súčasnosťou a jej možnosťami, nielen čo sa týka vivisekcie, ale aj génovej mutácie a klonovania, je nadčasová a aktuálna. Teraz si už len pozrieť film a nesklamať sa.

Ku knihe som pristupoval trochu skepticky, predsa len moje predchádzajúce stretnutia s Wellsovým dielom nedopadli práve najlepšie. O to viac som bol príjemne prekvapený a spokojný, nakoľko kniha nie je ani naivná, ani rozvláčna, v porovnaní s inými Wellsovými knihami. Okrem toho paralela so súčasnosťou a jej možnosťami, nielen čo sa týka vivisekcie, ale aj génovej mutácie a klonovania, je nadčasová a aktuálna. Teraz si už len pozrieť film a nesklamať sa.

„Zmena bola pomalá a nevyhnutná.“ Útla, ale i vďaka tomu svižná kniha. Starú literatúru nečítam (zostarla a zle sa číta) a táto vyšla v roku 1896, takže naozaj je stará. Ale zub času sa do Wellsovej klasiky zahryzol prekvapivo slabo. Najmä úvod je skvelý. Hrôzostrašná loď s príšernou posádkou, tajnostkár Montgomery, nič netušiaci (a na dne fyzických i psychických síl sa nachádzajúci) hlavný hrdina a temný, záhadný ostrov s desivými obyvateľmi, na ktorých čele stojí charizmatický, ale kontroverzný Dr. Moreau. Postupne však (inak sympaticky jednoduchý) príbeh stráca na sile a údernosti. I tak sa ale v konečnom dôsledku jedná o zaujímavý mix filozofie, hororu a džungľovo-ostrovného survivalu. Slovenský preklad ťažkopádny a prehnane doslovný. Ako keby sa jednalo o prekladateľovu prvú prácu. Mnohé vety som si musel prečítať viackrát, aby som im porozumel. Chápem, že u mutantov šlo o umelecký zámer. Tam som ostatne logicky ani kvetnatú shakespearovskú reč nečakal. Ale ono to bolo prítomné všade. Text bol plný divných (spätil sa) a zastaraných výrazov (žochy), čudesností (maličký ostrovček) a absurdností („Chutilo to ako krv.“ – odkiaľ môže nekanibal vedieť, ako chutí krv?). Rozporuplne vnímam aj prekladateľov názor publikovaný na zadnej strane obálky, kde označuje Goldingovho Boha múch za sci-fi (to ako vážne?). Dej ku koncu šumel do prázdna, ale ako vravím bolo to také krátke, že ma to nestihlo nudiť. Spokojne si odškrtávam zo zoznamu ďalšiu povinnú klasiku. Obálka je pekná, výrazná, zelená. Použila obrázok z filmu z r. 1996, ktorý vynikal tropickou výpravou, odpudivými maskami z dielne Stana Winstona (Predátor, Votrelci), dokrkvaným strihom, bizarným koncom a obskúrnym kastingom (Brando, Kilmer, Perlman, Thewlis). Okrem toho existujú ešte ďalšie dve filmové spracovania: prvé z r. 1932 a druhé (s Michaelom Yorkom) z 1977.