Nádherná kniha. Už se těším na druhý díl.

Ach, Marta. Mám chuť vytiahnuť ťa zo stránok tejto knihy, pozvať ťa na najlepšiu horúcu čokoládu, hodiny ťa počúvať a úprimne ti povedať, aká si podľa mňa skvelá. Žena, manželka, matka. Že s kartami, ktoré si dostala, by som ja tak dobre hrať nevedela. Že si "tvrdá, no nie bezcitná", a že pri všetkom, čo si musela (a možno aj nemusela, čo je na tom najsmutnejšie) zažiť, si z toho ešte vyšla dobre; dobrá. Ach, Hildemara. Mám chuť ťa vytiahnuť zo stránok tejto knihy, objať, vypočuť a všetko ti vysvetliť. Namiesto Marty. Všetku jej lásku, ktorá často vyzerala ako ľahostajnosť, odpor, cynizmus. Povedať ti to, čo ona nevedela. Nejako ťa naučiť dívať sa na ňu mojimi očami. Aby si pochopila, ako si v skutočnosti ľúbená. Aby sa zahojili tvoje rany. Aj Martine. Ach, Francine. Hoci sa mi páčilo už viac tvojich kníh, každú ďalšiu beriem do rúk s rešpektom a miernymi predsudkami, lebo ešte viac sa mi ich nepáčilo. Ale tu neboli obavy na mieste; Nádej jednej matky je román, ktorý má tešil, dojímal, hneval, rozplakal. Ktorého postavy som si zamilovala. Ktorého dej bol pre mňa chvíľkami skutočnejší ako vlastný život. Nobelovu cenu zaň síce nezískaš, ale to nič; moje srdce si si ním získala dokonale. A súdiac podľa komentároch na internetoch, nie som jediná. Veď ktorá čitateľka by sa tu aspoň trochu nenašla. Či už ako matka, či už ako dcéra. Možno to znie pateticky, ale čo už, keď je to pravda; aj ja patrím k tým, ktorí si vďaka tomuto románu uvedomili, aké ľahké je zameniť si informáciu s interpetáciou, zraniť aj ostať zranený, spraviť najväčšie chyby aj pri najlepšej vôli. A aké ťažké je napraviť to. Ach, Bože, prečo vznikajú také príbehy... Nie v knihách, ale v Tvojom svete. Prečo dopúšťaš, aby jeden človek toľko toho prežil, vytrpel, nepochopil. Prečo sa zranenia kopia, a človek ani nemá čas ich poliečiť, a už sú tu nové, ešte ťažšie, ale človek musí fungovať, stále sa naňho všetko nabaľuje, nuž a odnášajú si to najnevinnejší, deti... Ach, Bože, azda raz vo večnosti pochopíme, prečo sme museli niesť toľko krížov a aj sami sa často stať krížom pre tých, ktorých najviac milujeme....