Hlas vo vetre

Nádherný příběh, který popisuje život Hadaši v době začátku křesťanství. Kniha ukazuje na tehdejší život v Římě, Efezu a Jeruzalémě. Je to velký příběh, který se nedá jednoduše popsat. Vtáhne vás do děje a provede vás touto dobou, se vším utrpením, nadějemi, nenávistí, krutostí a radostmi. Těším se na zbytek této trilogie.

Prečo veriť? A ako? Ako vo svete, ktorý ponúka toľko pokušení; a ako v Boha, ktorý tak často neodpovedá a zdanlivo na nás zabúda; Boha, ktorý neušetril ani svojho syna, ani mnohých našich milovaných? Ako veriť zoči-voči zlu, bezmocnosti, chausu a apatickosti okolo i v nás? Niekto by možno dokázal na dané otázky odpovedať peknou esejou či kázňou; niekedy je však lepšie použiť príbeh. Napríklad TENTO. Román Hlas vo vetre sa ma hlboko dotkol. Nie je to žiadna lacná kresťanská agitka; hrdinovia nežijú v svete, kde sa zázraky dejú na počkanie len preto, lebo sa niekto pekne pomodlil k Bohu. Tak ako my, sú súčasťou sveta, kde musia čeliť rôznym podobám zloby a neresti, často bez odpovedí či istoty viery, ktorú je ťažké obhájiť aj pred sebou, nieto pred inými. Aj dobrí tu musia o svoje dobro bojovať (napríklad sprvu príliš ustráchaná Hadaša), aj zlí takými neboli vždy a my môžeme pozorovať, ako a prečo postupne upadali (napríklad a najjasnejšie Júlia). Mnohé postavy, vrátane tých vedľajších, mi prirástli k srdcu (napríklad starnúci manželia Féba a Decimus, ktorí sa snažia, často neúspešne, preklenúť generačné a hodnotové rozdiely, ktoré ich delia od dospelých detí), pri niektorých postavách ma zas autorka pozitívne prekvapila hodnoverne pôsobiacimi opismi ich toxicity (Kalaba, Oktávia), pri ďalších netrpezlivo čakám, aké im ešte autorka pripraví životné peripetie (Markus, Atretes). Jednoducho, F. R. vytvorila postavy, (s) ktorými posledné dni doslova žijem a aj o druhej nadránom si pri dojčení zapínam malú lampu, aby som sa mohla ponoriť do príbehu. A tak to zrejme bude, kým neprečítam i zvyšné dva diely. A to som sériu pár rokov obchádzala s obavou, že cca 1500 strán, ktoré táto trilógia súhrne má, bude pre mňa priveľkým sústom... Zbytočné obavy; autorka svoj historický román napísala veľmi pútavo, bez zbytočnej vaty, s dôrazom na mnohé dobové detaily, ktoré sú však v texte zakomponované nenásilne, funkčne, vďaka čomu sa jej dielo číta rýchlo a ľahko. Skrátka, na tento pôstny čas som si zrejme nemohla vybrať lepšiu beletriu.