Hercule Poirot Smrť na Níle

S adaptáciami, a tým myslím akýmikoľvek, je ten kríž, že každý od nich očakáva niečo iného. Výnimkou nie je ani toto komiksové spracovanie, ktoré mne, ako nefanúšikovi komiksu (hoci som ich zopár prečítal), prišlo veľmi slušné. Kresbu už okomentovali prispievatelia komentárov predo mnou a ja s nimi súhlasím, no mne nijako grafické stvárnenie nevadilo - tri strany na rozbeh, potom si mozog našiel malé detaily a už to frčalo. Takže za mňa spokojnosť a ak víde ďalšie komiksové spracovanie niektorej Agathinej knihy, rád si ho kúpim a prečítam.

Ak sa zmierite s tým (resp. vôbec vám nad tým, na rozdiel odo mňa, ani nebudete premýšľať), že hlavný hrdina vyzerá ako nie veľmi vydarená paródia na Davida Sucheta, tak inak pekný komiks. Povedal by som každopádne, že tváre vo všeobecnosti nie sú úplne najväčším vizuálnym darom, akým trpí ilustrátor Callixte. Tým sú skôr neživé predmety, ktoré vyzerajú fakt dobre, či už zariadenie kajút, prístav, pamiatky, sfingy. Vyzerá to síce trochu zjednodušene a detsky, ale inak fajn. Samotný scenár je samozrejme notoricky známy. Ak ste aj nečítali Christieovej knihu, zrejme ste videli jednu z viacerých filmových verzií, mojou najobľúbenejšou je asi dá od Branagha, od Sucheta uznávam skôr Vraždu v Oriente-Exprese. Ale vyčítať predvídateľnosť scenáru v tomto prípade je ako vyčítať filmovej adaptácii Biblie, že ste čakali, že tam nebude Ježiš a on tam bol. Slovart mi v tomto začína robiť radosť, nie je to najlepší komiks roka, ale principiálne som rád, že konečne aj v slovenčine vychádzajú komiksy a v takomto stave (väčšie rozmery, tvrdá väzba, kvalitný papier).