Hercule Poirot: Smrť na Níle

Ak sa zmierite s tým (resp. vôbec vám nad tým, na rozdiel odo mňa, ani nebudete premýšľať), že hlavný hrdina vyzerá ako nie veľmi vydarená paródia na Davida Sucheta, tak inak pekný komiks. Povedal by som každopádne, že tváre vo všeobecnosti nie sú úplne najväčším vizuálnym darom, akým trpí ilustrátor Callixte. Tým sú skôr neživé predmety, ktoré vyzerajú fakt dobre, či už zariadenie kajút, prístav, pamiatky, sfingy. Vyzerá to síce trochu zjednodušene a detsky, ale inak fajn. Samotný scenár je samozrejme notoricky známy. Ak ste aj nečítali Christieovej knihu, zrejme ste videli jednu z viacerých filmových verzií, mojou najobľúbenejšou je asi dá od Branagha, od Sucheta uznávam skôr Vraždu v Oriente-Exprese. Ale vyčítať predvídateľnosť scenáru v tomto prípade je ako vyčítať filmovej adaptácii Biblie, že ste čakali, že tam nebude Ježiš a on tam bol. Slovart mi v tomto začína robiť radosť, nie je to najlepší komiks roka, ale principiálne som rád, že konečne aj v slovenčine vychádzajú komiksy a v takomto stave (väčšie rozmery, tvrdá väzba, kvalitný papier).

Knihu znám, samozřejmě, ale nevím, jestli jí vlastně sluší to komiksové zpracování. Z principu je tam potřeba dost slov, a ne až tolik vizuálu. Čili ve výsledku vlastně je ten komiks “užvaněný, protože toho potřebuje dost říct, ale stejně jako kdyby vám něco podstatného scházelo. A asi není dobře, když se vám u komiksu pletou postavy, ale ony vypadají opravdu dost stejně...