Z môjho pohľadu otrlého čitateľa nielen detektívok nemôžem hodnotiť knihu ako super len preto, lebo pochádza z písacieho stroja tety Agathy. V rámci jej príbehov s malým Belgičanom ide o priemer a v rámci detektívok vo všeobecnosti, je to mierny podpriemer. Jediné čím trochu vybočuje z rady je prostredie študentského penziónu, v ktorom sa príbeh a potažmo aj zločin odohráva. Okrem toho je v knihe priveľa ľudí (čo u Christie nebýva zvykom) a asi po prvýkrát ma nebavilo sledovať kto je kto a hľadať náznaky a "riešiť" zločin, vodítka mi chýbali. Takisto mi nesadlo, že príbeh s Herculom nebol príbehom s Herculom, ten tu hral jednoznačne druhé husle. A posledné, čo by som zmienil je to, že pani spisovateľka excelovala s osobnými motívmi, ale zločinecké (pašovanie a podobne) jej nešli. V každom prípade som rád, že som si dvadsiaty deviaty príbeh s H.P. prečítal, ale nepotešil ma. Prekombinované, strohé a aj nudné, záver odbitý.