Green Hills of Africa

Hemingway nepíše prehnané dejové línie a zápletky. Píše prežitie práve prebiehajúceho okamžiku, pocit, pohľad, vnútornú fyzickú i duševnú odozvu. Práve preto, že pri opisoch neoplýva kvetnatou rečou, jeho potulky Afrikou vychádzajú pri čítaní o to realistickejšie. Samozrejme, ani mňa ktovieako nebavilo sústavne sa opakujúce pobehovanie bielych bwana s domorodým doprovodom po buši a prasprosté hlušenie africkej zveri len pre povznášajúci víťazný pocit pri pohľade na vyvesené trofeje. Napriek tomu dávam plný počet. Raz darmo, obľúbený autor. PS: kapr - nevzdávaj to ešte, verím, že keď štýlu EH porozumieš, prestaneš text hltať a spomalíš, relax je zaručený.