Císařský kyrysník

Nemôžem si pomôcť, ale každé spomienky na napoleonské vojny musím porovnať s tými Marbotovými a vždy mi vyjde, že Marbot so svojim štýlom je o krom vpred. Tým nechcem dehonestovať Grubera a iných, ale proste im čosi chýba, akýsi hlbší dej. Asi preto, že Marbot bol takmer pri každej dôležitej bitke. Ako sám autor v predhovore spomína, najviac pamätí pochádza od Francúzov (Coignet, Marbot, Blazé, Parquin, Dupuy, Levavasseur, Bourgogne - samozrejme Kovařík vo svojich dielach odkazuje na spomienky maršalov ako Masséna a.i.), pomenej je ich od Angličanov (Mercer, Leach) no a z bývalej Habsburskej monarchie je ich minimum. Jednými z nich sú práve spomienky Johanna von Grueber, ktorý opisuje svoj vstup ku kavalérii, boje proti Francúzom. Po bitke pri Wagrame a porážke Rakúska sa Grueber musel pridať na stranu Napoleona a bojovať v Rusku. Osobne ma najviac zaujíma, ako to Rakúšania vnímali. Po dlhých rokoch bojov proti Francúzom, v ktorých pravidelne prehrávali musel zrazu za nich bojovať proti svojim bývalým spojencom Rusom. Samotný Grueberov život v armáde je veľmi zaujímavý, prešiel si mnohými armádami, najzaujímavejšie to mal rozhodne v tej Pruskej. Súhlasím s predchádzajúcim komentárom od Badgera, že jeho spomienky sú dosť oklieštené a Kovařík ich musel veľmi dopĺňať (zabrali mnoho strán). A ako som už spomínal, spomienok habsburských vojakov je pomenej, preto kniha obsahuje ešte dve krátke správy, jednu od grófa Neipperga a druhú od Josefa Mullera, ktorí opisujú bitku pri Ulme či obyčajné spomienky na napoleonské vojny. Ďalšími sú spomienky klenovského rodáka Jána Ignátyho - "slovenského Marbota".

Jeden den nocleh na zámku, druhý den na slámě. Krvavé seče, krvavé souboje pro urážku. Tažení do cizích zemí, hrob v cizí zemi. Nemyslím, že se tento dobrodružný životní styl zamlouval většině naverbovaných. Zajímavé jsou detaily týkající se jezdectva, například řazení podle podle barvy koní.