Běguni

Tak som sa nejako bloumal Brnem, a ako inak - prvé cesty vedú vždy tam, kde sú vinylové dosky a knihy - najlepšie je, ak sú to antikvariáty - pretože vtedy sa cítim ako záchranca kníh, čo im dáva druhý dych. Bože aký poet. No, táto Olga mi ale dala riadne zabrať sakra! Pretieral som si ušné boltce aby som sa neprestával sústrediť pri niektorých pasážach, ale to je len môj problém - teda, nie to, že mám také boltce - ale to, že mi utekala pozornosť a sústredenosť (našťastie ešte nie moč, to by bolo moc - ach, zase to poetické střevo vo mně, ospravedlňujem sa za odbiehanie..). Čo som to chcel? Jáj, zase ma tu otravujú v práci a Furt dačo chcú. Minule mi Fero povedal, že sa mu na zadku vyhodila vyrážka, a že veľmi podobnú mala aj Eva na líci a tak som mu povedal, že sa v nich nevyznám, že kto sa o koho obtrel. A na zastávke autobusu som minule pomohol staršiemu pánovi zorientovať sa, na aký spoj musí počkať keď sa chce dostať na Slávičie údolie (bože snáď som ho znavigoval správne, predsa len, nebol som si istý.. hm, už tomu je pár týždňov, tak hádam pán neblúdi niekde po Bratislave a hľadá Slávičie údolie napríklad niekde v Ružinove). Takže Olga mi dala zabrať ale ja som bol tomu šťastný, pretože čo ma môže viac niekam posunúť okrem toho keď ma niekto sotí do kríkov, ako riadne nadupaná literatúra plná komplikovaných a aj napriek tomu stále tak vzdušných textov.. Oľga, vďaka za tvoje posuny mňa, a tvoje presuny.

Několik silných příběhů. Aňuška! A pak další, které jsem přeskákala, protože mně nebavily. A označení, že je to román? Nechápu.