Zabiják od Zelené řeky

Jedná se o velmi podrobné mapování případu Garyho Ridgewaye od chvíle, kdy se našly první oběti až po jeho odsouzení. Narozdíl od jiných True Crime se autorka mnohem více věnuje obětem a snaží se je ukázat jako lidské bytosti, ne jen číslo ve statistice. Mnohdy se tak věnuje jejich životům a tomu, co je dovedlo v podstatě až do náruče svého vraha, mnohem podrobněji, než samotnému zabijákovi. V rámci žánru je to rarita, ale odklon od vrahů k obětem není na škodu. Byť to kolikrát není tolik zajímavé a šokující. Autorka dodává lidský rozměr i tím, že přidává své vstupy, vzpomínky a myšlenky, které se jí v danou dobu honily hlavou. Nicméně často se vyprávění celkem vleče a tím, kolik lidí zabil, to sklouzává do určitého stereotypu a opakování se - najde se tělo, byl to ten a ten, nic neví, byl to náročný terén a tak pořád dokola.

Poslednú dobu som si tieto príbehy o skutočných prípadoch celkom obľúbila a tak som sa tešila aj na túto. Od autorky som navyše čítala aj knihu o Tedovi Bundym, takže som trošku vedela, čo mám čakať, len som dúfala, že to bude možno menej rozťahané a autorka bude do prípadu menej zainteresovaná, keďže vraha tentokrát osobne nepoznala. Ale bolo to rozťahané, neskutočne a kým som knihu dočítala, tak som si k autorke vypestovala dosť silnú averziu. Kniha je rozdelená na niekoľko častí, tá prvá sa venuje prevažne obetiam, pričom o mnohých je toho napísané dosť veľa - naozaj si nemyslím, že potrebujem čítať o tom, ako sa spoznali rodičia obete, aké mala detstvo, aké mala detstvo jej matka a už vôbec nie, keď tých obetí bolo toľko. Pol strana mi prišla úplne ideálna. Chcela som čítať o vyšetrovaní, o zabezpečovaní dôkazoch, o pitvách, o výsluchoch...a nič také tam v podstate nebolo. Zakaždým, keď som videla, že je život obete rozpísaný na niekoľko strán, tak som z toho bola až znechutená. Samozrejme mi tých žien, mnohokrát ešte len dievčat, bolo ľúto, ale pritom množstve sa nedali poriadne zapamätať ani ich mená, nie to ešte takéto detaily. Autorka navyše veľmi často robila odbočky od hlavnej témy, prišlo mi, že musí rozobrať každú prkotinu, že si proste nevie pomôcť. Stále som pri tom dúfala, že ďalšie časti sa budú venovať vyšetrovaniu alebo vrahovi, ale prišlo mi, že je to tam v podstate veľmi okrajovo a potom som sa už vlastne len snažila dočítať knihu, pretože ten štýl rozprávania mi tentokrát vôbec, ale že vôbec nesadol, pri čom to bolo dosť zaujímavé a podľa mňa sa na to dalo ísť o dosť lepšie. Možno to bude aj tým, že nedávno som čítala Helter Skelter a tá vo mne zanechala hlboký dojem, tak to má vyzerať, toto bolo o dosť horšie, strašne som sa v tom strácala. Ako som dosť sklamaná. Ale ďalšiu knihu z tejto edície si určite rada prečítam, len ak niekedy vyjdú aj ďalšie autorkine knihy, tie už asi oželiem.