Tajemství paní Christie

Agathu Christie určite predstavovať netreba, jej meno poznajú aj ľudia, ktorí za celý život neprečítali ani jednu knihu. Každé jej dielo je poznačené záhadným úmrtím, zločinom, s ktorým si nevedia dať rady ani tí najostrieľanejší vyšetrovatelia, a tak im musia prísť na pomoc svojrázni hrdinovia, dodnes obľúbení po celom svete. Tajomno sa však nevyhlo ani samotnej britskej spisovateľke. Je známe, že koncom roka 1926 sa stala na jedenásť dní nezvestnou. Ani takmer sto rokov od predmetných udalostí nie je celkom objasnené, kam a prečo sa vyparila. Niekto v tom vidí premyslený marketingový ťah, iní vymýšľajú rôzne konšpiračné teórie, ďalší to zas vnímajú pragmatickejšie a nazdávajú sa, že slávna autorka si jednoducho potrebovala oddýchnuť od rodiny a fanúšikov. Alebo leží pravda kdesi úplne inde? "Archie vie, že ošiaľ reportérov nespôsobuje iba snaha predbehnúť svojich rivalov pri odhaľovaní pikantných noviniek o Agathinej nezazipsovanej kabelke alebo farbe jej kožucha. Novinári, rovnako ako čitatelia, jednoducho nedokážu odolať predstave, že jeho nezvestná manželka - idealizovaná do role nádhernej spisovateľky, šťastne vydatej za príťažlivého vojnového hrdinu - sa zmenila na obeť ako v jednej z jej vlastných záhadných kníh. Čo bude, preboha, robiť? Ako si má udržať masku znepokojeného milujúceho manžela?" (str. 129) Marie Benedict je vyštudovaná právnička. Možno aj preto ide jej text po podstate, vyzná sa v rôznych administratívnych kľučkách aj ľudských povahách. Ako každý príbeh, aj Tajomstvo Agathy Christie spočíva na postavách, ich vzťahoch a motiváciách. V právnickej praxi sa autorka nepochybne stretla s množstvom zaujímavých prípadov, ktoré ju inšpirovali zamerať sa na osudy silných žien, založených na skutočnosti. Vo vydavateľstve Lindeni vyšiel vlani jej bestseller Jediná žena v miestnosti o herečke Hedy Lamarrovej a aktuálna novinka bude iste nasledovať jej úspech. K ikone anglickej detektívky sa predsa neustále vraciame a legenda okolo nej je skvelý základ pre pútavé čítanie. Kapitoly týkajúce sa pátrania po zmiznutej spisovateľke sa striedajú s pasážami jej života od roku 1912. V tomto smere urobila Marie správny krok, keďže predstavuje svetoznámu autorku ako osobu z mäsa a kostí, s jej snami, plánmi a túžbami. Samozrejme, ide o fikciu, hoci spracovanú natoľko zručne, až radi uveríte, že sa všetko odohralo presne tak, ako je to rozpísané na stránkach knihy. Rok 1912 nie je zvolený náhodou, práve vtedy sa totiž Agatha zoznámila so svojím manželom Archibaldom. Ten by, mimochodom, obstál v akejkoľvek detektívke či kriminálke, manželkina nezvestnosť môže spustiť vyšetrovanie aj jeho samého a bol by naozaj nerád, keby sa odhalili jeho určité skutky... Čo sa navyše jeho postavy týka, nevyznieva práve sympaticky a čítať o jeho myšlienkových pochodoch bolo občas náročné (nie v zmysle záujmu, ale stotožnenia sa s ním). Román je zároveň pohrúžením sa do Agathinej tvorby. Bez toho by síce obstál tak či tak, ale fanúšikovia kráľovnej bez koruny by ani zďaleka neboli takí spokojní. Ak poznáte Agathinu tvorbu, zaručene si prídete na svoje, a ak máte o nej ešte len matnú predstavu, tento román vás určite navnadí siahnuť po niektorých jej dielach, ktoré sú tu spomínané. Keďže v polovici dvadsiatych rokov sa prakticky ako autorka ešte len rozbiehala, nečakajte záplavu informácií o jej tvorbe, ide skôr o hľadanie paralel medzi ňou a jej osobným životom, o skúmanie jej inšpirácie a tvorivého procesu. Ťažko povedať, či ma viac zaujalo zobrazenie Agathinho života alebo dianie ohľadom jedenástich dní, keď zmizla zo zemského povrchu. Obe pasáže majú čosi do seba a jedna bez druhej by neposkytli taký komplexný pohľad na zobrazené udalosti. "Horúčkovito som pracovala na novej knihe s názvom Záhada Modrého vlaku. Vydavateľstvo Collins zúfalo prahlo po ďalšom diele s Herculem Poirotom a oháňalo sa našou zmluvou ako prostriedkom na vymáhanie. Nedávno vydanej knihe Vražda Rogera Ackroyda sa od kritikov nedostalo veľkej pochvaly, ale aj tak sa dobre predávala, a vo vydavateľstve dúfali, že sa zvezú na vlne úspechu ďalej, ak ihneď publikujú pokračovanie spolu so zbierkou poviedok o Herculem Poirotovi..." (str. 218) Tajomstvo Agathy Christie ma prinútilo vyhľadať si viac informácií k spisovateľkinmu zmiznutiu. Existuje množstvo teórií a Marie Benedict sa venuje tým najznámejším. Osobne som bol pri postupujúcom čítaní čoraz presvedčenejší, že sa za tým skrýval autorkin úmysel, či už pre manželské problémy, alebo zvýšenie povedomia verejnosti o jej ťažiskovom žánri. Ako pri každej legende je však pravda iste omnoho pragmatickejšia a drvivá väčšina ľudí ju vlastne ani poznať nechce. Záhady sú predsa na to, aby vzbudili zvedavosť, predstavujú tajomné trináste komnaty. A ak bolo skutočne Agathiným zámerom vyburcovať spoločnosť k záujmu o jej tvorbu či osobu, podarilo sa to na výbornú. A román Marie Benedict za ním ani trochu nezaostáva.

Příběh o slavné spisovatelce Agatě Christie a její velké záhadě. V roce 1926 Agatha jednoho dne prostě zmizela. Našlo se její auto na břehu jezera, ale jinak žádná stopa. Po jedenácti dnech se Agatha objeví, ale tvrdí, že si nic nepamatuje. Záhada, která dodnes nedá mnohým spát. Autorka Marie Benedict v knize ukazuje svůj pohled, jak to vlastně tenkrát mohlo celé být. V knize sledujeme dvě časové roviny – pohledem Agathy a to od roku 1912, kdy se seznámila se svým budoucím manželem. Druhá rovina je pohledem jejího manžela Archieho a to ode dne jejího zmizení. Na konci se oba příběh prolnou a my si všechno pospojujeme a můžeme si tak na celé zmizení udělat svůj názor. Ze začátku jsem měla trošku problém, kdo je kdo a kde se zrovna nacházíme, ale po pár stránkách jsem měla jasno a pak už se to četlo samo. Celkově to bylo hodně čtivé, poutavé, napínavé i tajemné. Díky krátkým kapitolám, text doslova mizel před očima a čím dál jsem se v knize dostala, tím větší jsem měla potřebu pokračovat, abych se dozvěděla, jak to vlastně celé bylo. Co mě také moc bavilo, byl pohled do společnosti mezi lety 1912 až 1926. Jak to tenkrát chodilo, jaká byla výchova dívek, jak se mladí bavili a seznamovali a jak trávili svůj volný čas. Velice zajímavá byla také část o tom, jak Agatha vydala svou první knihu, jaká k tomu byla cesta a co tomu předcházelo. Zabrousíme i do její rodiny, jaké měli mezi sebou vztahy a celkově, jak Agatha žila. Ať už se tenkrát v těch jedenácti dnech stalo cokoliv, autorka nám hezky naservírovala jednu z možností, jak to mohlo být. Sama se přitom inspirovala povahou paní Christie a zapojila tam až detektivní a promyšlenou zápletku, jakou by Agatha mohla vymyslet. Od Marie Benedict jsem přečetla knihu Lady Clementine, která mě naprosto uchvátila a moc Vám ji doporučuji. Možná i proto jsme měla od této knihy stejně vysoká očekávání, a to je u mě někdy problém. Knížku Vám mohu s klidným svědomím doporučit, moc ráda jsem si ji přečetla, čtení jsem si užila, ale Lady Clementine je Lady Clementine .