Studené světlo hvězd

Solídna zbierka poviedok. Samozrejme, ako v každej zbierke sú horšie a lepšie poviedky, no v tejto anatológii si každá jedna poviedka drží kvalitu. Pavel Fritz ma prekvapil, od neho mojá prvá kniha, preto som sa toho z prvoti trošku bál. Veľa poviedok sa nachádza v zborníku Archa zrůd, ktorú autor napísal pre edíciu Pevnosť. Dúfajme, že napíše aj roziahlejšie diela, určite si ich potom vyhľadám. Pláž (3*) Menšia kombinácua Vetrelca a Robinsa Crusoa. Príbeh posledného stroskotanca vesmírnej lodi na neznámej planéte. Páči sa mi ako autor zapojil aj minulosť pilota. Dobrý začiatok tejto zbierky snáď sa to bude zlepšovať. Bestie (5*) Tak toto bola riadbana bomba. A ten záver. Škoda, že to nebolo o čo si dlhšie. Trošku mi to pripomínalo báj Tézusa a Minotaura vo vesmírnom prevedení. To, co milovalo Arthura Brookse (5*) Zaslúžený plný počet hviezd. Arthur je strážca majáku, ktorý narazil na novú životnú formu. Síce som podobné sci-fi už čítal, no Pavel Fritz dokázal vykúzliť z tejto témy ešte niečo viac. Lovci vraků (5*) Partia, ktorá hladala stroskotané vesmírne lode a zbierala ich cennosti. Skupina lovcov našli skutočný objav, keďže natrafili na jeden z najstarších vrakov, no nečakali, že natrafia na novú formu života, ktorá ich po jednom začne zabíjať. Archa zrůd (3*) Expedícia, ktorá sa snažila prísť na dôvod úmrtia vyspelej civilizácie. Poviedka ničím extra nezapôsobila, dá sa povedať, že skončila happy endom. Čau zítra (5*) Trošku zmena. Príbeh sa odohráva na Zemi, ktorú napadli emzáci. Pripomínalo mi to Hviezdnu pechotu. Mariňáci vytrvalo bojujú proti nepriateľovi už niekoľko rokov. Nápad zálohovania mozgu a vytváranie klonov celkom zaujal. Škoda, že je to len ako poviedka, celkom by ma zaujímalo ako to celé dopadlo. Zahrada slepců (3*) Nebolo to zlé, no niečo tomu chýbalo. Obrovské vesmírne plavidlo, ktoré zbiera inteligentný život a zároveň ho skúša, či je vhodný pokročiť ďalej. Napínavý príbech, ktorý skrýva obrovské tajomstvo. Pripomínalo mi to knihu Dies irae. Mrtví od Krakenova moře (4*) Vesmírny svet skombinovaný s paralelnými prvkami. Ide o exorcistu, ktorý má doviesť mŕtve duše na večný odpočinok, no zamotáva sa to, keď do príbehu vstupuje duša mimozemského tvora. Roky naší lásky (3*) Najslabší výtvor tochto autora. Nápad opäť nebol zlý, len to podanie. Je to príbeh ľudstva, ktoré prišlo o zmysel života. Ľudstvo sa postupne dostávalo do kyberpriestoru, kde mohli byť kýmkoľvek a čímkoľvek no časom prichádzali o svoju osobnosť. Kam plují harmy (4*) Posledná poviedka a najroziahlejšia. Ľudstvo tvorí alianciu s mimozenskými rasami a naše potomstvo v tejto skupine má úlohu obrancov. Všetko sa začne zamotávať, keď ľudia objavia vzácny artefakt, ktorý musia, no neodovzdajú, rase zvanej Vládci. Stretávame sa tu s cestovaním časom, paralelnými svetmi a obrovskov vesmírnov bitkov.

Podle anotace a hlavně obalu bych přinejmenším čekala horrorové střílečky, proto jsem si ji vybrala, předpokládala jsem, že moje mozková aktivita zůstane v modu off-line. Místo toho mi knižní osud přihrál sbírku barvitě propracovaných příběhů s překvapivými konci a jeden každý mě naopak nutil k zamyšlení. Některé i dost smutné, a pokud strašidelné, tak spíš jen obavou, kam bychom se jako lidstvo mohli vydat. Pravda, ve většině se zápletka dala uhodnout, ale neznamenalo to, že bych se začala nudit. Osobně se mi pod kůži asi nejvíc dostaly povídky Archa zrůd a Roky naší lásky. Pokud bych měla vypíchnout nějakou strašidelnou, tak Mrtví od Krakenova moře. Ale vlastně ani nechci některým dávat přednost. Už hodně dlouho se mi nestalo, že by se mi ze sbírky povídek líbily všechny.