Sacculina

Dobře vystavěný příběh se zajímavými postavami. Škoda jejich nevyužitého potenciálu. Děj se odehrává na malé ploše, má spád, děsivý prvek je dostatečně nepříjemný. Výlety na loďce mají občas takový konec. Fracassi umí psát, snad se podaří vydat i něco obsáhlejšího.

Gnóm! sa po 4. rokoch (vynikajúca zbierka Hleď, prázdnota) vracia k tvorbe skvelého hororového amerického autora Philipa Fracassiho. Fracassi patrí k najzásadnejším súčasným žánrovým autorom. Tentokrát padla voľba na jeho útlu novelu s tajuplným (ale napokon vlastne veľmi banálnym) názvom Sacculina. Ak máte radi nervydrásajúce komorné predstavenia, prídete si na svoje. Z príbehu od prvých chvíľ dýcha krásne mrazivá, nepríjemná atmosféra. Spolu s hrdinami tušíte, aká šialená hĺbka sa pod rybárskym člnom nachádza. A že v nej hocičo môže žiť. Asi aj žije. A možno je to zvedavé na to, kto zavítal do jeho habitatu. Možno vás zarazí, aká malá knižočka to je, ale ak u nás mohla samostatne vyjsť poviedka (Skvrna od Gillian Flynn), prečo by nemohla novela? Dvojnásobne ak je stokrát vydarenejšia? Napriek maličkému rozmeru je Sacculina typicky gnómovsky! vymaznaná. Okrem sympatického formátu a luxusného značkového papiera použitého na obálku, sa môže pochváliť jedinečnou maľbou Terezy Laznovej. U Gnóma! si dokonca môžete objednať úchvatnými farbami hýriaci tematický zberateľský plagát z limitovanej edície 99 kusov (ja mám č. 17). Malé výtvarné umelecké dielo. Súhlasím s vydavateľom, ktorý vo svojskom, ale parádnom Fracassiho záverečnom medailóniku tvrdí, že na autorovi je poznať jeho špecializácia na filmovú a seriálovú tvorbu. Určite i vďaka tomu Sacculina ubieha (pláva, aby sme ostali ponorení v téme) nie svižne, ale priam diabolsky! Ešte sa ani poriadne nezačne a už končí. Niekto by povedal, že je to dané malým počtom strán, ale poznám knihy, ktoré sú napísané tak mizerne, že prečítanie jednej strany sa vlečie ako slimák. Táto naopak absolútne nestíha nudiť. Až na pár flashbackov ide rovno k veci. Postavy sú načrtnuté psychologicky uveriteľne, ale zbytočne sa v nich autor nepitvá. Ostatne, načo. Takto je to tak akurát. Veľakrát som sa zarazil nad krásnym opisom, originálnym slovným obratom alebo výstižne poňatou, zaujímavou myšlienkou hodnou aspoň krátkeho zamyslenia. Nepríjemnosti okolo skupiny mužov sa začínajú množiť. Naberajú na intenzite. Nechcete vedieť, ako to dopadne. Ale je vám jasné, že nie pekne. V drobnostiach mi to pripomenulo tvorbu Nicka Cuttera (Oddíl, Hlubina). A samozrejme Hemingwaya.