Toto bolo dosť ťažké čítanie, teda pre mňa určite. S hlavným antihrdinom Urbanom som si nedokázal nadviazať vzťah, pretože zamindrákovaný intelektuál mi bol nieže nesympatický, to nie, ale tak na hony vzdialený s jeho pseudo problémami, až mi bol vlastne protivný. Takisto som nedokázal pochopiť, prečo (Urban mal dvadsaťdva rokov, keď zanechal školu), keď mu chýbal rok dva na dosiahnutie diplomu, si nedokázal vstúpiť do svedomia a školu dokončiť. S jeho narcistickým vnímaním sveta som sa nedokázal stotožniť, svoju identitu zbytočne dáva na piedestál pred všetkým ostatným a robí to, jemne povedané, poriadne na hulváta. Tým sa ešte viac zamotáva a potom nám servíruje svoje rozpoltené ja. Každý autor prenáša kus seba do svojej tvorby, takže pravdu povediac, stretnúť pána spisovateľa naživo, asi by som to nevydržal. Ak chcel touto knihou povedať, že svet je plný nezrelých jedincov, tak od doby napísania tejto knihy sa zmenilo len jedno - tých nezrelých s právom voliť je čím ďalej, tým viac.