S. T. Joshi je považovaný za jedného z najväčších znalcov života a diela H.P. Lovecrafta. To o sebe samozrejme môže povedať obrovské množstvo čitateľov na celom svete, ale Joshi na rozdiel od nich píše. A píše veci, ktoré akoby vypadli Lovecraftovi z písacieho stroja. U nás je známy najmä ako editor resp. spoluautor série Černá krídla Cthulhu. Je určite skvelé, že mu Carcosa vydala samostatnú zbierku. Pre mňa osobne sa dokonca jednalo možno o jednu z najočakávanejších žánrových kníh na českom trhu roka 2022. Preto ma mrzí, že som mal azda až nezdravé očakávania a z výsledku som síce bol jemne sklamaný, ale myslím, že zbierka má i tak dostatok plusov na to, aby si zaslúžila 4*. Ak je teda čitateľ pravdaže fanúšik Lovecraftových svetov. Ja som, takže... Cosi z hlouby obsahuje štyri kusy. Tri sú poviedky a jedna (ústredné Cosi z hloubi) novela. Hoc mám HPL rád a niektoré jeho poviedky považujem za úžasne inšpiratívne a za to najlepšie, čo sa v literárnom horore kedy urodilo, tak dosť dobre nerozumiem tomu, aký má zmysel písať príbehy, ktoré majú za úlohu čo najviac pripomínať Lovecraftove. Joshi sa jeho poviedkami totiž nie že inšpiroval. On pracuje s udalosťami, menami, oblasťami a tvormi, ktoré HPL vytvoril. Jeho texty zámerne vyzerajú ako od Lovecrafta. Niekomu to bude vadiť. Niekto si to naopak vychutná. Ďalší pokrčí plecami a proste si to prečíta. Ja som uprostred, ale skôr sa mi páči, ak sa autori Lovecraftom len inšpirujú a inak sú sami sebou (Fracassi, Barron, Langan, Blackwood), než aby ho vyložene kopírovali. Prvé tri texty naozaj vyzerajú ako niečo, čo HL napísal, na dlhé desaťročia sa to stratilo a teraz to niekto náhodou objavil v krabici na povale starého domu. Najviac sa mi z týchto troch textov páčil Jakýsi omyl, keďže plynulo nadväzuje na jeden z mojich najobľúbenejších textov od HPL (Stín nad Innsmouthem). Cosi z hloubi, najdlhší text zbierky, vybočuje z rady. Je inovatívny, odohráva sa v súčasnosti a ponúka tri veci, ktoré boli u HPL prakticky nemysliteľné: dialógy, ženu v hlavnej úlohe a porno. Zaujímavé je, že si to uvedomoval (ako inak) aj samotný Joshi a tak na to (prostredníctvom hrdinkiných úst... ehm) explicitne upozorní priamo v texte s dodatkom, že erotické lascívne vsuvky majú pre vyznenie príbehu opodstatnenie. Tak som sa tešil, že aké. Aby sa napokon ukázalo, že relatívne nijaké. OK, pán v rokoch si asi potreboval troška užiť, beriem, prečo nie. Ono celkovo táto zbierka vykazuje prvky, že po počiatočnom nadšení (prameniaceho z toho, že niečo také u nás vôbec niekto vydal) nastáva precitnutie prameniace z toho, že to napokon nebolo až také fenomenálne, ako sme čakali. Ale pre znalcov HPL asi povinnosť. K tomu tajuplná, atmosférická červeno-čierna obálka, autorov medailónik a informácie o tom, kde a kedy boli ktoré texty v USA publikované prvý raz.

Áno, celoživotné štúdium Lovecraftovho diela a osoby je jasne poznať. Len som si nie úplne istý, do akej miery sa to na tejto knihe podpísalo v pozitívnom slova zmysle. Ten špecifický sloh a opakované používanie Lovecraftových ikonických slov zdarilo navodzuje ilúziu, že čítate niečo, čo mohol napísať, no som toho presvedčenia, že to neboli práve Lovecraftove literárne schopnosti, ktorými si získal státisíce fanúšikov. Získal si ich svojou predstavivosťou a víziami a ako sa ukazuje znova a znova, tie sa tak ľahko napodobniť nedajú. Minimálne nie spôsobom, že sa budete snažiť profesorsky replikovať každý aspekt jeho tvorby. Kniha baví v momentoch, kde Joshi zapája kreativitu vlastnú, ako napríklad zakomponovanie historických momentov a postáv v poviedke Incident ve Ferney, či súčasné ekologické hrozby v poviedke Jakýsi omyl. Periodická hrozba je naopak práve tou útrpnou rekonštrukciou. Titulnej novele Cosi z hloubi sa síce nedá uprieť snaha originalitu, no na väčšom priestore vyniká to, čo má s Lovecraftom naozaj spoločné. Nieje to žiaden velký literát. Bavil som sa, Joshiho prácu veľmi oceňujem (najmä jeho zbierky Lovecraftových bočných prác), ale kniha je tým, čím je - celkom zdarilou imitáciou majstrovej práce. Nič viac, nič menej.