Červený smäd

George R. R. Martin patrí medzi mojich najobľúbenejších spisovateľov (ešte keby tak písal o niečo rýchlejšie!). O tom, že ešte pred vznikom svojej najslávnejšej ságy Pieseň ľadu a ohňa napísal aj tento gotický román, som však donedávna vôbec nevedel. Autor nám predstavuje upírov ako samostatný biologický druh s vlastnou anatómiou a fyziológiou, čím sa výrazne odlišujú od ich zobrazenia, na aké sme v literatúre posledné roky zvyknutí. Tempo rozprávania je pomalšie a počas prvých sto strán rozhodne nečakajte výraznejšie hororové prvky. Atmosféra sa buduje postupne, predovšetkým prostredníctvom narastajúcej paranoje a neistoty rozprávača, ktorý postupne stráca dôveru vo vlastný úsudok a začína pochybovať sám o sebe. Postavy sú veľmi dobre vykreslené a práve dynamika ich vzájomných vzťahov je hnacím motorom celého príbehu. Hoci Abner a Joshua nemôžu byť rozdielnejší, postupné budovanie vzájomného rešpektu, dôvery a napokon aj priateľstva ma nesmierne bavilo. Práve ich vzťah považujem za jednu z najväčších predností knihy. Za mňa jednoznačne veľké áno. Ak hľadáte pomalšie, atmosférické príbehy s prepracovanými postavami a netradičným poňatím upírskej tematiky, tento román určite stojí za pozornosť. Obzvlášť ho odporúčam na jesenné večery.