Prolhaný život dospělých

Na knihu som sa veľmi tešila, keďže Geniálna priateľka sa mi páčila. Po dočítaní mám však zmiešané pocity. Jazyk príbehu je krásny, kvalitné literárne spracovanie, páčil sa mi popis myšlienok hlavnej postavy, ktorý mi prišiel realistický, surový a bez príkras. Čo sa týka hlavnej hrdinky a popisu dospievania z jej pohľadu, viac vecí mi prišlo nelogických a podobne, ale nemám 13, v tom veku ľudia rozmýšlajú inak :-) Z príbehu cítiť hlavne stratu ilúzií o svete dospelých a postupné prenikanie do neho. Chýbala mi však silnejšia dejová linka a mala som pocit, že je to príliš podobné s Geniálnou priateľkou. Dosť ma iritovalo to neustále riešenie erudovaného vyjadrovania, spisovnej taliančiny a neapolského dialektu s kadenciou - je v poriadku na to poukázať, ale každých pár strán je moc a v rámci prekladu čitateľ netuší, aký je v tom rozdiel. Viac sa mi páči, ak už autor chce poukázať na nejaký dialekt, aby priamo v ňom boli dialógy medzi postavami. Takto je to pre SK/CZ čitateľa vcelku zbytočná informácia. Váhala som medzi 3* a 4*, nakoniec sa to ustálilo na 75% :)

Já nevím - prostě mám s Elenou Ferrante problém - my si nerozumíme .... Její dvojí tvář Neapole je plastická, ale její postavy - i když propracované do detailu - mne neoslovují - je v nich málo pozitivních emocí.... Každý z nás se v dospívání dostal k okamžiku, kdy jsme začali svět chápat reálněji, bez růžových brýlí - ale něco pěkného snad zůstalo .... Mnohem více mi sedí italské mládí v podání Paola Giordana ....