"O čase zvyčajne premýšľame ako o čomsi jednoduchom, základnom, čo plynie jednotvárne, nezávisle od všetkého sa posúva od minulosti k budúcnosti a meriame ho hodinami. Máme dojem, že v plynutí času sa vo vesmíre dejú za sebou udalosti: minulé, prítomne, budúce; minulosť je nemenná, budúcnosť otvorená... Všetky tieto domnienky sa však nakoniec ukázali ako klamné.“ „Povaha času ostáva možno najväčším tajomstvom. Zvláštnymi vláknami sa spája s ďalšími veľkými nevyriešenými záhadami: povahou mysle, pôvodom vesmíru, osudom čiernych dier, fungovaním života. Niečo základné nás stále vracia k povahe času." Podobne ako v Siedmich krátkych prednáškach o fyzike, ktoré si našli široké publikum na celom svete, aj v tejto knihe sa autor venuje téme z fyziky, ktorá zaujme a osloví každého, pretože ide o tajomstvo, s ktorým sa všetci neustále stretávame: ide o čas. Čas je tajomstvom nielen pre laikov, ale aj pre fyzikov, ktorých pohľad naň sa menil radikálnym spôsobom od Newtona cez Einsteina až ku kvantovej mechanike a k teórii slučkovej kvantovej gravitácie, ktorej sa Carlo Rovelli venuje. V Newtonových rovniciach bol čas stále prítomný, no z dnešných základných rovníc fyziky čas zmizol. Minulosť a budúcnosť nie sú protikladné, ako sme si veľmi dlho mysleli. V oblasti fyziky toto tvrdenie zrušilo jedinú istotu, ktorou je prítomnosť. To je len pár príkladov z toho, čomu sa venuje táto kniha. Predstavuje náčrt toho, čím bola fyzika kedysi, a odhaľuje, čo sa deje vo fyzike dnes. „Zastavím sa a nič nerobím. Nič sa nedeje. Nemyslím na nič. Počúvam plynutie času. To je čas. Známy a blízky. Unáša nás. Spád sekúnd, hodín, rokov nás vťahuje do života, aby nás potom vtiahol do ničoty...“ Stále nevieme, ako funguje čas. Povaha času ostáva možno najväčším tajomstvom. Zvláštnymi vláknami sa spája s ďalšími nevyriešenými záhadami: povahou mysle, pôvodom vesmíru, osudom čiernych dier, fungovaním života. Pre autora predstavuje čas bytostný záujem jeho skúmania. Vo svojom diele O čase rekapituluje všetky naše vedomosti o čase, o cestách, akými sa uberáme, aby sme pochopili ešte viac, o tom, čomu ešte nerozumieme, a o tom, čo tušíme. Snaží sa nájsť odpoveď na otázky: Prečo si spomíname na minulosť a nie na budúcnosť? Existujeme my v čase alebo existuje čas v nás? Čo naozaj znamená, že čas „plynie“? Čo viaže čas k našej subjektívnej prirodzenosti? Autor rozdelil knihu na tri časti. V prvej zhŕňa všetko, čo o čase pochopila moderná fyzika. Pripomína to snehovú vločku v dlani: len čo ju začneme skúmať, už sa nám roztápa, zmizne. O čase zvyčajne premýšľame ako o čomsi jednoduchom, základnom, čo plynie jednotvárne, nezávisle od všetkého sa posúva od minulosti k budúcnosti a meriame ho hodinami. Máme dojem, že v plynutí času sa vo vesmíre dejú za sebou udalosti: minulé, prítomné, budúce; minulosť je nemenná, budúcnosť otvorená... Všetky tieto domnienky sa však nakoniec ukázali ako klamné. V druhej časti Rovelli opisuje to, čo nakoniec zostane. Prázdna a veterná krajina, akoby zbavená časovosti. Zvláštny a cudzí svet, ale je to náš svet. Je to ako vystúpiť na vysokú horu, kde je iba sneh, skaly a slnko. Alebo ako pre Armstronga a Aldrina odvážiť sa vyjsť na nehybné piesky na Mesiaci. Holý svet, ktorý zdobí drsná, jasná a znepokojujúca krása. Oblasť fyziky, ktorej sa Rovelli venuje, kvantová gravitácia, je úsilím o pochopenie a prisúdenie koherentného zmyslu tejto drsnej a nádhernej krajine: svetu bez času. Tretia časť tejto knihy je najnáročnejšia, ale aj najživšia a nám najbližšia. Vo svete bez času musí nevyhnutne existovať niečo, čo vytvorí čas, ktorý poznáme – usporiadaný čas s minulosťou odlišnou od budúcnosti, so sladkým plynutím. Náš čas sa musí nejakým spôsobom vytvárať okolo nás, na našu mieru, pre nás. Tu sa kniha stáva žeravou magmou plnou nápadov, možno jasných, možno zmätených. Autor vás oboznamuje s vedomosťami, kam dospelo bádanie v dnešnom čase. Jeho bádanie pripomína najväčšiu zo všetkých detektívok.