„Takto ju volali. A ja, hoci sme boli už pred sobášom, nevedel som a ani dnes neviem, či to bolo len jej priemenie, alebo bola tak zapísaná aj v matrike. Slúžila u Michalčíka, ktorý mal obecnú krčmu na Beňuši, ale najradšej kupčil so statkom a v krčme nechával svoju ženu, a keď tá mala zaneprázdnenie, nuž aj Malku. Tam som sa s ňou poznal, lebo na beňušskom hornom salaši som ja dva roky valašil a v obecnej som sa neraz pristavil, ba niekedy aj noc prespal, keď som sa oneskoril v dedine a ťažilo sa mi nocou na salaš...“ Klasika zo Zlatého fondu SME.