Zlatý písací stroj

meno autora mi zarezonovalo, len čo som rozbalil vianočný darček:) a pohľad sem mi napovedal - vlani som predsa prečítal Knihonoša a mal som z neho radosť. takže včera ráno som vzal do ruky Zlatý písací stroj a kým som ho nedočítal nerobil som vlastne ani nič iné okrem povinnej jazdy, veď z toho šalátu musí predsa ubúdať:) späť ku knihe. pekne urobená, láka na prelistovanie a má chytľavý úvod. presne tak by mala vyzerať kniha pre čitateľa, ktorý už má za sebou nejaké rozprávky a detské príbehy a chystá sa na niečo väčšie. takže môžem len ľutovať, že v našich časoch sme také nemali. a to, čo sme mali radšej nespomínať. fajn príbeh, hoci miestami fantastický a trochu neuveriteľný, ale pochopiteľný. a elegantne ukázaná sila slova, ktorá sa mení podľa toho, kto túto silu ovláda. to chvíľami až mrazilo a hoci to v tej sekvencii vyzeralo trochu skratkovito bolo to úderné a rázne. myslím, že každý vnímavý čitateľ od 10 rokov (pre ktorých je podľa tiráže kniha určená:) to okamžite pochopí. a tak, ako bol Knihonoš skôr rozprávkový a láskavý tak Stroj je skôr výstrahou. ale ako to dopadne nepoviem:) kniha stojí za prečítanie a autorove ďalšie dielka budem hľadať a určite ich neobídem. aj keď tých 10 rokov som už kedysi mal, našťastie vydavateľ neurčil hornú hranicu veku čitateľov:)