Weyward

Kniha Divé ženy ma zlákala predovšetkým svojou pútavou tematikou, prepojením troch ženských osudov naprieč storočiami, blízkosťou k prírode a prvkami magického realizmu. Po prečítaní a krátkom odstupe môžem povedať, že ide o veľmi dobrý a pútavý román, ktorý si svoje miesto na knižnom trhu a pozitívne recenzie určite obhájil, hoci má aj svoje tvorivé rezervy. Najsilnejšou stránkou diela je bezpochyby atmosféra a štýl rozprávania. Striedanie troch časových rovín, Althy v 17. storočí, Violet v roku 1942 a súčasnej Kate, funguje rytmicky a nenechá čitateľa vydýchnuť. Autorka píše pútavo, vďaka čomu sa kniha číta takmer sama a kapitoly ubiehajú neuveriteľne rýchlo. Opisy prírody, liečivých byliniek a tajuplného puta rodu Weywardovcov vytvárajú pohlcujúci zážitok. Na druhej strane, pri hlbšom zamyslení kniha stráca body za schématickosť a psychologickú plochosť. Príbeh je až príliš jednoznačne feministicky zafarbený a celá zápletka stojí na tom, že hrdinky čelia takmer výhradne toxickým, zlým alebo slabým mužským postavám. Takáto čierno-biela opozícia uberá postavám na uveriteľnosti a núti celý konflikt skĺzavať do povrchných vzorcov. Príroda a rodové tajomstvá mali samy o sebe dostatočnú silu na to, aby uniesli príbeh bez potreby vykresľovať mužský svet takto jednostranne.

Pěkná magická pohádka pro dospělé ..... Osudy tří žen na přelomech století .... .... Něco v nás - ženy z rodu Weyward - poutá ke světu přírody pevněji než ostatní .... ....Zvěř, ptáci i rostliny nás přijímají mezi sebe.... Je to povídání o síle ženy v různých životních situacích .... Ale také o krutosti mužů- a to ve všech obdobích .... Altha - Violet - Kate - i přes roky času mají něco společného .... A to jim dokáže dodat odvahu postavit se osudu .... a vítězit.