We Were Liars

2,5*/5* Ostrov lhářů nespadá jednoznačně do žánru thrilleru ani contemporary, ale určitě se jedná o knihu pro mládež se silným zakončením. Čtveřice, která si říká Lháři, prožívá jedno léto za druhým na soukromém ostrově rodiny Sinclairových. Zažívají různé příhody a každý rok se zhoršují rodinné vztahy i demence hlavy rodiny, bohatého dědečka. Autorka dokázala zasadit do děje uvěřitelné rodinné rozepře i zajímavé vylomeniny Lhářů, celkový dojem je nostalgický s mystery podtextem. Přestože autorský styl se mi četl rychle a byl zajímavý, zpracování mi hrubě nesedlo. V ději jsem bývala ztracená, hlavně kvůli špatnému oddělení léta 15, 16 a 17, což přidávalo zmatek do časové linie příběhu. K hrdince Cadence jsem si nenašla cestu, ostatně k žádné postavě. Námět není nijak přeborný, pokud jste četli Lži v plamenech nebo Hru o dědictví, najdete zde podobný vibe. Abych nebyla jen negativní, probudila se ve mně nostalgie - staré dobré časy bez AI, vylomeniny na pláži a tak. Konec jsem neodhadla a mile mě překvapil dynamický závěr. Sečteno, podtrženo: Ostrov Lhářů je netradičně psaná kniha pro čtenáře 13+, která vyniká zajímavým koncem, ale má mnoho negativ a proto ji nedoporučím.

Cadence sa vracia na ostrov, kde kedysi trávila tie najkrajšie letá svojho života. Tentoraz je však všetko iné. Miesto, ktoré pre ňu znamenalo bezpečie, je zrazu plné nevyslovených viet, zvláštnych pohľadov a otázok, na ktoré jej nikto nechce odpovedať. A najhoršie na tom je, že odpoveď nepozná ani ona sama. Zostali jej len útržky spomienok, silné bolesti hlavy a neodbytný pocit, že pravda sa ukrýva práve tam, kam sa jej myseľ odmieta pozrieť. Od prvých strán som cítila zvláštny nepokoj. Navonok je to príbeh o bohatstve, rodinných tradíciách a letných prázdninách na súkromnom ostrove, no pod touto krásnou kulisou sa skrýva množstvo bolesti. Postupne som spolu s Cadence skladala úlomky minulosti a s každou ďalšou kapitolou som mala silnejší pocit, že pravda bude oveľa ťažšia, než som si dokázala predstaviť. Veľmi sa mi páčilo, ako autorka pracovala s atmosférou. Raz som mala chuť zostať na ostrove spolu s postavami a vychutnávať si slnko a more, o pár strán ďalej som však cítila napätie, ktoré sa dalo takmer krájať. Je to presne ten typ príbehu, ktorý sa tvári nenápadne, no postupne sa vám dostane hlboko pod kožu. Na knihe oceňujem aj to, že vo mne vyvolala množstvo emócií. Prinútila ma premýšľať nad tým, ako často si idealizujeme ľudí aj miesta, ktoré milujeme, a aké bolestivé môže byť zistenie, že nič nie je také dokonalé, ako sa na prvý pohľad zdá. A keď prišlo rozuzlenie, všetky drobné náznaky do seba zrazu dokonale zapadli. Ostala som sedieť v tichu a premýšľať nad tým, ako šikovne bol celý príbeh vystavaný. Možno ma kniha nezasiahla úplne naplno, ale jej atmosféra a záver vo mne budú rezonovať ešte dlho. Ostrov lhářů je pútavý a emotívny príbeh o rodinných tajomstvách, stratách a pravdách, ktoré sa niekedy odhalia až vtedy, keď sme pripravení ich prijať.