Vianoce vo Vermonte

Neviem, prečo každý rok nanovo uverím, že v predvianočnom čase potrebujem a zvládnem aj nejaký ten romantický gýč... A neviem, prečo mi pri Sarah Morgan ešte netikajú kontrolky v štýle "pozor, veľa pseudo psychológie a kvázi filozofovania plus nechutne šťastný koniec odtrhnutý od reality". Možno by som sa už po týchto Vianociach vo Vermonte mohla poučiť a priznať si, že nech je anotácia autorkiných kníh akokoľvek lákavá, obsah ponúka klasickú "vianočnú komédiu" a.k.a. "vysielanie na TV Doma v roku 2010", akurát v papierovom šate, takže namiesto hodiny a pol sledovania filmu zabijete aspoň 5-6 hodín čítaním príbehu, ktorý je taký jednoduchý a predvídateľný, že viac by už byť ani nemohol, aj keby sa autorka vedome snažila napísať najviac gýčový vianočný príbeh forever. Že som však vianočný človek (level pyžamo s perníčkami od októbra do marca), pre všetko to zasnežené a slávnostné pozlátko okolo som príbeh napokon zhltla (ale asi v takom štýle, ako keď do seba na vianočnom večierku pcháte otrasný medovník jednoducho preto, lebo je to medovník, a vy skrátka chcete zjesť niečo vianočné). Odporúčam len extra romantickým dušiam (alebo, naopak, veľmi cynickým, ktoré podobné sentimenty berú ako paródiu).