Úsmevy z pekla

Čakala som, že kniha bude oveľa depresívnejšia. Bola však častokrát veselá a hýrila vtipom. Je vidieť, že autor mal k hlavnej postave blízky vzťah a pociťoval k nemu úctu a obdiv ( Jozef Pollák bol starým otcom autora). Príbeh sa veľmi dobre číta a zanecháva pozitívny odkaz napriek ťažkým životným prekážkam, ktorými takmer celý život Jozef prechádzal. Chýbalo mi tam však podrobnejšie rozprávanie o jeho detských rokoch u strýka na Morave a jeho pobyt v armáde na bojiskách prvej sv. vojny. Taktiež som sa prakticky nič nedozvedela o tom prečo svojho dedka autor považuje za cisárovho nemanželského syna. Matku (ktorá bola údajne prostitútka) prakticky nepoznal a o svojom otcovi sa s ňou teda pravdepodobne nikdy nerozprával. Jedinou indíciou je, že ako 3 ročný sa stretol so starším pánom vo Viedni v parku, ktorý si ho vysadil na kolená a dával mu sladkosti. Nemám dôvod pochybovať o zaujímavých a dobrodzužných osudoch pána Polláka, ale o tejto jednej veci mám teda veľké pochybnosti a zrejme tu len zapracovala jeho bujná fantázia a skutočnosť, že nemal možnosť sa o svojom otcovi čokoľvek dozvedieť. Alebo popustil uzdu fantázie jeho vnuk pán Háber?

Myslím, že to byl zajímavý příběh o tom co se vejde do jednoho lidského života.